Hrádocké arborétum

Študijná plocha SOŠ lesníckej a drevárskej Jozefa Dekreta Matejovie v Liptovskom Hrádku

Chránený areál, Kultúrna pamiatka

Lesnícky významné miesto

Brest horský (Ulmus glabra Huds.)

Rod: Brest (Ulmus) | Čeľaď: brestovité (Ulmaceae )

Pôvod:      

Rozšírenie má viac-menej v celej Európe, na Slovensku cca od 350 až do 1 040 (max. 1280) m n. m. (4.– 6. lesný vegetačný stupeň), jeho areál rozšírenia je posunutý do chladnejších oblastí na rozdiel od bresta hrabolistého. Bresty sa môžu dožívať až 400 rokov (uvádzané aj 500 rokov).

V Európe sa bresty rozšírili už v treťohorách. Zaľadnenia prežili v niekoľkých miestach útočiska na juhu a juhovýchode Európy. Na dnešnom slovenskom území sa objavili asi pred 12 000 rokmi a pred 10 000 rokmi sa už začínajú ako prvé dreviny zmiešaných teplomilných listnatých lesov veľmi rýchlo šíriť po celej Európe, a to približnou rýchlosťou 1 kilometer za rok.

Opis:

Mohutný strom dorastajúci do výšky 35 – 40 m, koruna široko vajcovitá, konáre vyrastajú pod ostrým uhlom, kôra je hnedosivá hladká, borka je hlboko sieťovito rozpukaná, tmavo hnedá až černastá, kmeň je (hlavne na báze) často svalcovitý (výrazné koreňové nábehy). Letorasty sú oblé, pomerne hrubé, tmavohnedé, hrdzavo chlpaté, lenticely sú čiarkovité, žltkasté, púčiky sú na výhonku postavené striedavo vo dvoch radoch. Listy sú jednoduché - perovité v základnom tvare obráteno vajcovité - najširšie v hornej tretine. Na vrchole sú dlho ostro hrotité, na báze asymetricky srdcovité, po okraji hrubo dvojito pílkaté, na konci často 3 až 5 - hroté (forma tricuspis). Vrchná strana je drsno chlpatá (pri potretí dlaňou pôsobí ako "brúsny papier"), spodná strana je mäkko chlpatá. Drevina jednodomá, kvety obojpohlavné, kvitne v marci pred rozvíjaním listov, kvety sú zoskupené v hustých zväzočkoch na veľmi krátkych stopkách. Plod je dookola krídlatá nažka, 5 - 7 mm dlhá, elipsovitá, pred dozretím zelená, po dozretí hnedá, dozrieva v máji.

Nároky:

Polotienna drevina, náročná na vlahu a obsah živín v pôde, citlivý je na extrémne teploty a znečistenie vzduchu, rastie predovšetkým v úžľabinách a údoliach potokov, ale aj na skalnatých suťoviskách s javorom horským, jaseňom štíhlym a lipami, patrí do skupiny tzv. cenných listnáčov. Jeho výskyt bol v minulosti silno zredukovaný grafiózou (parazitická huba, ktorej spóry na svojom tele prenášajú podkôrniky rodu Scolytus a zároveň sa ňou živia), prejavom je opadnutie kôry. V porastoch je vtrúsenou drevinou (jednotlivo primiešanou) – vzácnou.

Využitie:

Ľudové liečiteľstvo - odvar z kôry brestu sa používa pri hnačke a popraskaní kože, okrem toho pôsobí aj zvieravo a protizápalovo, užíva sa pri poruchách trávenia, pri dyspeptických ťažkostiach alebo pri prekyslení žalúdka, zvonka ho možno použiť pri ekzémoch a alergických kožných ochoreniach, hnisavých kožných zápaloch alebo na hemoroidy, vo forme kloktadla potom pri zápaloch ústnej dutiny a hrtana.

Využitie dreva - bresty majú kvalitné, pevné kruhovito pórovité drevo. Drevo je dobre ohybné a ťažko sa štiepi, poskytuje veľmi kvalitné drevo so všestranným využitím (nábytok– luxusný masívny nábytok, dyhy, ...), je jadrové, tvrdé, pevné, trvanlivé, využívané v stavebníctve, kolárstve a na výrobu aj ohýbaného nábytku. Brestové drevo je jedným z najvhodnejších materiálov na výrobu kvalitného luku.

Melioračná drevina - v záhradníctve sa využívajú jeho smútočné formy.

Partneri a sponzori

ŽSK
SOŠLD
Mesto LH
CSWeb
Národný trust