Pôvod:

Celkový areál druhu v Európe zasahuje až k polárnemu kruhu na severe, na juhu siaha do Pyrenejí a Apenín, na východ cez celé Rusko (okrem arktických oblastí) až k pobrežiu Pacifiku, do Kórey a Japonska. Bol zavlečený aj do Severnej Ameriky.

Opis:

Strom dorastajúci až 25 m výšky. Borka je za mlada hladká, žltkasto alebo červenkasto hnedá, neskôr sivasto biela, odlupujúca, v starobe v dolnej časti kmeňa rozpukaná. Vetvy nižších rádov často previsnuté. Čepeľ listu trojuholníkovité vajcovitá, pílovitá. Kvitne od apríla do mája.Samčie jahňady dlhé 3-7 cm, samičie 1-2 cm a spočiatku vzpriamené. Plodom sú nažky.

Nároky:

Breza previsnutá je nenáročná drevina, často pionierska v narušených územiach.Jedná sa o jeden z ekologickynajprispôsobivejší stromov, uchytáva sa vo veľmi drsných podmienkach, vo vlhku, suchu, v teplých i chladných polohách, na starých stenách, v odkvapoch pod. Je však silne svetlomilná. Vyskytuje sa aj na extrémnych stanovištiach, kde ju iné dreviny neohrozujú.

Využitie:

Využíva sa aj k rekultiváciám. U nás je rozšírená ako v lesoch, tak v parkoch a záhradách.Drevo je ohybné a húževnaté, zvlášť stolársky cenné sú dyhy pochádzajúce zo spodných koncov kmeňov až pňov na exponovaných miestach. Už v praveku sa varením čerstvé brezové miazgy získavalo univerzálne lepidlo. Brezový decht sa uplatňuje vo farmaceutickom priemysle. Drogou sú aj mladé listy, majú diuretický účinok. Z prútia sa tradične vyrábajú metly, brezová voda je stále používaná v kozmetike. Suché lístie sa pre značný podiel vitamínu A a C, saponínov, silíc, minerálnych látok využíva vo farmaceutickom priemysle, zvonka sa brezové listy užívajú do kúpeľov a na omývanie.