Hrádocké arborétum
Študijná plocha SOŠ lesníckej a drevárskej Jozefa Dekreta Matejovie v Liptovskom Hrádku
Chránený areál, Kultúrna pamiatka
Lesnícky významné miesto
História
Človek sa už od stredoveku snažil spájať príjemné s užitočným a tak sa obklopoval okolo svojich obydlí záhradami a parkami. Krása domácich rastlín, stromov a krov mu však časom zovšednela, preto začal pestovať pre svoje potešenie aj exotické - cudzokrajné druhy. Na Slovensku je zaregistrovaných a opísaných takmer 100 objektov záhrad a parkov, ktoré vznikli v rôznych obdobiach stredoveku a ranného novoveku. Väčšina z nich vznikla ako parky pri šľachtických sídlach, kláštoroch, alebo ako mestské záhrady a parky. Ako príklad môžeme uviesť Bratislavské záhrady Medická, Grasalkovičovská, Pálfiovská, Červený Kláštor, Betliar, Topoľčianky a pod. Nie všetky sa zachovali do dnešných čias. Okrem týchto pohnútok boli zakladané aj záhrady a parky ako pomocníci lekárov a mníchov na liečebné účely. Z nich spomeňme aspoň Bojnice, Sliač, Piešťany, Bardejovské kúpele, Trenčianske Teplice, časť areálu Červeného Kláštora a ďalšie. V niektorých z týchto záhrad však botanické záujmy nadobúdajú prevahu nad ich estetickým poslaním a tak vznikajú dendrologické parky, či arboréta pre potreby vedy, výskumu a škôl. Z tých najstarších sú to najmä Arborétum Mlyňany, Arborétum Kysihýbel, Banskoštiavnická botanická záhrada a z novších Botanická záhrada Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, Košická botanická záhrada, Botanická záhrada SPU v Nitre a Arborétum Borová hora. Nesporne medzi najstaršie a do súčasnej doby zachované arboréta na Slovensku patrí aj Hrádocké arborétum, ktorého vznik, vývoj a súčasnosť Vám chceme týmto prezentovať.
Snahy o založenie arboréta v Liptovskom Hrádku súvisia so založením lesníckeho školstva v tomto historickom mestečku. Už v roku 1796 sa v okolí sídla prvej lesníckej školy (obr. 1) začína budovať dekoratívny anglický park o výmere približne 20 ha. Jeho základ tvorilo asi 200 líp vysadených už v roku 1777 pri príležitosti prvého výročia vzniku USA (obr. 2). Časom, po zániku prvej lesníckej školy, park postupne strácal svoj význam a schátral.
Po obnovení tradície lesníckeho školstva v roku 1886 sa začalo pod vedením vtedajšieho riaditeľa novovytvorenej Horárskej školy, Rudolfa Benköoho, pravdepodobne v rokoch 1886 až 1888, aj so zakladaním lesníckeho botanického parku (obr. 3) a školského polesia Hradská hora. Tento botanický park bol situovaný v priestore medzi dnešnou Hradnou ulicou, riekou Belou a železničnou traťou v blízkosti novovzniknutého školského areálu. Z tohto areálu sa do dnešných čias zachovala iba druhá budova lesníckej - Horárskej školy (obr. 4). Pôvodná výmera parku bola 27,17 ha. Súčasne s ním bol vysadený aj ochranný les pri rieke Belej o výmere 10,94 ha, ktorý chráni dodnes Hrádocké arborétum, ale aj časť mesta pred nepriaznivými účinkami západných vetrov. Pôvodný botanický park bol založený v prírodne - krajinárskom slohu. Menšie, rovnorodé a zmiešané porasty domácich drevín sa striedali s lúkami, ktoré boli doplnené sieťou chodníkov. Približne 30 druhov v celkovom množstve asi 250 ks bolo dovezených z botanickej záhrady v Banskej Štiavnici (napr. borovica balkánska - obr. 5). Neskôr, začiatkom 20. storočia, bolo vybudované v parku jazierko, ktoré bolo napájané z rieky Belej a odtok vyúsťoval do Váhu.
Voľba drevín bola určená stanovištnými podmienkami a didaktickou funkciou botanického parku ako cvičného objektu Horárskej školy. Z toho obdobia sa zachovala brezová alej v západnej časti, smrekovcová alej v strednej časti a časť porastu limby v južnej časti. V blízkosti botanického parku bola zriadená aj lesná škôlka, ktorá mala asi 10 ha. Pestovali sa v nej hospodárske aj okrasné dreviny, no v roku 1923 bola jej výmera znížená na cca 3 ha. V roku 1928 sa následkom výstavby objektov Výskumného ústavu včelárskeho znížila výmera arboréta na 23,21 ha.
Po Rudolfovi Benköovi (pôvodom Benko z Liptovského Jána), za účinkovania riaditeľa Rudolfa Illésa, objekty botanického parku, škôlky i Hradskej hory upadli. Oživenie záujmu o ďalší rozvoj hlavne botanického parku vzrástlo až po roku 1922, kedy bola Horárska škola nahradená jednoročnou Hájnickou školou. Rozkvet arboréta nastal najmä po roku 1928, kedy školu viedol Bohuslav Procházka. Ten v rokoch 1920 až 1933 uskutočňoval mnohé výsadby cudzokrajných drevín a pokračoval tak v diele začatom Rudolfom Benköom. V tomto období bola založená aj smreková alej pri jazierku, ktorá postupne vyhynula po zásahu bleskom. Zvečnil ju však maliar Otakar Štáfl. V období asi okolo roku 1922 vznikol v juhovýchodnej časti porast duba červeného a približne v roku 1936 v severnej časti vznikol porast smreka omorikového (obr. 6).
Z ďalších exotických drevín vysadených v tomto období sú dnes v arboréte zastúpene: smrek pichľavý, duglaska tisolistá, tuja západná, jedľovec kanadský, smrekovec japonský, borovica balkánska, agát biely a javor červený. Po preložení riaditeľa Bohuslava Procházku koncom júna 1933 do Jemnice na Morave, nastal pokles záujmu starostlivosti o arborétum. Z pôvodnej výmery arboréta 27,17 ha ostalo len 7,24 ha.
Vojnové roky 1936 - 1945 sa nepriaznivo zapísali aj do existencie arboréta. Plocha arboréta zaburinela a zarástla krovinami. Domáce dreviny prevzali vo svojom optime rastovú iniciatívu a mnohé dreviny cudzokrajného pôvodu ustúpili expanzii domácich drevín. Úsilím pracovníkov školy bolo zachrániť aspoň to, čo zostalo z pôvodnej výmery arboréta. Za toto obdobie arborétum vystriedalo niekoľkokrát majiteľa (Lesnícka škola, Výskumný ústav včelársky, Miestny národný výbor). Nakoniec sa vrátilo arborétum pôvodnému vlastníkovi, ktorým bola Stredná odborná škola lesnícka J. D. Matejovie v Liptovskom Hrádku. V starostlivosti oň treba spomenúť viacerých učiteľov SOŠL J. D. Matejovie v Liptovskom Hrádku, ako Ing. Benkovič, Ing. Pleva, p. Švanda, Ing. Rusko, Ing. Makara, Ing. Horňák, Ing. Kostráb, Ing. Zubček.
Nová etapa vo vývoji arboréta nastala pojatím arboréta do Zastavovacieho plánu mesta Liptovský Hrádok v roku 1958, kedy bola plocha arboréta vyňatá zo zástavby. V tomto období pracovník Arboréta v Mlyňanoch, p. Daniel Kovalovský, vypracoval projekt rekonštrukcie Hrádockého arboréta. Jeho hlavnou myšlienkou bolo, aby arborétum slúžilo v prvom rade na výučbu žiakov lesníckej školy, čo podporili aj Stanovy poľnohospodárskych a lesníckych škôl z 9. júna 1958. V roku 1959 boli vyrovnané hranice arboréta a v nasledujúcom roku bolo arborétum trvalo oplotené (toto oplotenie sa zachovalo až do dnešných čias). Rekonštrukcia arboréta podľa Kovalovského bola plánovaná na obdobie 12 rokov. V roku 1962 postihla arborétum snehová a vetrová kalamita, ktorej padlo za obeť 456 stromov, najmä v severnej časti. Už predtým bola podsadená (neplánovite) rozsiahlejšia riedina v strednej časti skupinovou výsadbou smreka obyčajného, smreka kanadského, smreka čierneho a smreka sitkanského. Tiež boli vysadené skupiny uvedených smrekov, duglasky tisolístej a tuje západnej (mlyňanskej), ktoré tvoria kompozične najpôsobivejšie skupiny na okrajoch priestorov lúčnych spoločenstiev (obr. 7). V tomto období bola tiež doplnená aj sieť chodníkov z pôvodných 650 metrov na 720 metrov (príloha 1). Boli podniknuté aj pokusy o označenie jednotlivých taxónov, no pretože boli sústavne ničené dodnes, sa z nich nič nezachovalo. Pod vedením učiteľa lesníckej školy p. Jozefa Švandu bolo v rámci práce SOČ vypracovaných niekoľko prác za účelom inventarizácie zbierkových fondov. V roku 1974 bolo evidovaných 173 taxónov, v roku 1977 to bolo 187 taxónov a v roku 1984 už 320 taxónov domácich a cudzokrajných drevín. V súčasnej dobe po poslednej inventarizácií ukončenej dňa 01.09.2016 sa v arboréte nachádza 746 taxónov drevín.
Na vzrastajúci rekreačný tlak obyvateľov mesta sa reagovalo nielen budovaním chodníkov, ale aj osadením lavičiek a odpadkových košov. Oproti predvojnovej situácii, kedy bol vstup do vtedajšieho botanického parku povolený len na vstupenky a o jeho ochranu sa starali študenti v pravidelných službách, toleruje sa voľný pohyb v priestoroch arboréta, čo hlavne v poslednej dobe má negatívny dopad na zbierkové fondy (pokles počtu taxónov – v roku 1999 zbierkové fondy dosahovali cca 1000 taxónov). Postupnou zástavbou v severnej časti mesta a zásahmi do koryta rieky Belej bol koncom šesťdesiatych rokov zrušený prítok do jazierka a toto časom vyschlo. V roku 1968 (50. výročie vzniku Československej republiky) bola na mieste bleskom zničenej smrekovej aleje vysadená lipová alej.
V roku 1975 sa objavili prvé požiadavky o štátnu ochranu arboréta sformulované učiteľom Jozefom Švandom. Tieto snahy boli korunované úspechom a od 1. decembra 1982 bolo arborétum vyhlásené za chránenú študujú plochu. Arborétum už medzitým (od roku 1980) prešlo do správy Školského lesného závodu SLTŠ Liptovský Hrádok ako účelový objekt školy. V nasledujúcich rokoch z dôvodov skvalitnenia ochrany arboréta boli uzavreté všetky vchody, okrem hlavného prechodu v smere sever - juh, čím sa však tieto problémy vyriešili len čiastočne. Snaha o rekonštrukciu o oživenie jazierka vyústila v spolupráci s VŠLD vo Zvolene do vypracovania projektu prívodu vody z rieky Belej podzemným potrubím, avšak tento projekt nebol doposiaľ zrealizovaný.
V rokoch 1983 až 1985 bol na požiadanie vtedajšieho správcu arboréta Ing. Ondreja Makaru vypracovaný kolektívom autorov VŠZ v Brne pod vedením prof. Ing. Ivara Otrubu, CSc., nový projekt rekonštrukcie arboréta, v ktorom bolo navrhnuté aj vybudovanie alpínia s dvoma malými jazierkami, ktorý sa postupne realizuje. Na základe tohto projektu je Hrádocké arborétum dodnes rozdelené do nasledujúcich zón: A - Severná Amerika, B – Euroázia, C - zbierky rododendronov, D - zbierky vždy zelených drevín, E - Východná Ázia, F - vresoviská a alpínium, G - zbierky vŕb (obr. 8). Z Kovaľovského projektu bola ponechaná pôvodná koncepcia sústreďovania jednotlivých taxónov podľa geografických oblastí, ktoré boli rozšírené na úkor vylúčených časti (monokultúry jedle, borovice, buka, duba a fytocenologicky riešené časti).
Z technického vybavenia mali byť novinkou tzv. zhromaždištia, slúžiace k výkladu pri sprievodcovskej službe a pri prednáškach študentom, aj tie však čakajú na svoje realizovanie. V objekte arboréta sa nachádza aj prevádzková budova (obr. 9 a príloha 2), ktorá je citlivo osadená do priestoru a plní najzákladnejšie požiadavky na vybavenie arboréta spolu s ostatným technickým vybavením.
Prevádzková budova vznikla rekonštrukciou bývalej rybárskej liahne v rokoch 1983 až 1986. Jej prostredie je dotvorené zbierkami rododendrónov (obr. 10) a vresoviskom.
K zabezpečeniu ochrany a riadnej prevádzky arboréta bol v rokoch 1984 až 1985 vypracovaný a schválený štatút s organizačným poriadkom a menovaný poradný zbor. Arborétum spolupracovalo s Lesníckym výskumným ústavom vo Zvolene a s jeho výskumnými stanicami v Liptovskom Hrádku a v Banskej Štiavnici, ako aj s inými arborétami v Amerike, Európe a Ázii. Arborétum v súčasnosti plní svoje pedagogické poslanie ako ľahko dostupný botanický názorný objekt, kde si žiaci majú možnosť overiť získané vedomosti z dendrológie v praxi. Táto zbierka drevín presahuje hodnotu názornej, prehľadnej a účelne usporiadanej učebnice so všetkými prednosťami, ktoré môže poskytnúť len živý príklad. Zároveň arborétum plní svoje poslanie aj ako prírodné múzeum so snahou zachrániť miznúce a vzácne dreviny. Je však v záujme zachovania drevín v arboréte dosiahnuť stav porovnateľný s inými arborétami na Slovensku (napr. ako je otváranie arboréta pre verejnosť iba v návštevných hodinách počas dňa a jeho stráženie mimo otváracích hodín). Toto riešenie je nevyhnutné a vyžaduje okrem zabezpečenia finančných prostriedkov na strážnu službu aj pochopenie občanov mesta Liptovský Hrádok, že arborétum nie je mestský park, ale chránený areál v zmysle Zákona o ochrane prírody a krajiny NR SR a kultúrna pamiatka.
V období od roku 1994 arborétum metodicky viedol Ing. Bernard Kostáb, od roku 2003 Ing. Vladimír Zubček a v roku 2015 Ing. Ján Pavlík, PhD. (učitelia odborných predmetov SOŠL J.D. Matejovie v Liptovskom Hrádku). Záhradníkom takmer tridsať rokov bol p. Junek. Práce v arboréte boli obmedzené na najnutnejšie udržiavacie práce, ktoré vykonávajú zdarma žiaci prvého, druhého a tretieho ročníka SOŠL J.D. Matejovie v Liptovskom Hrádku v rámci odborných praxí.
Zbierky v arboréte sa systematicky doplňujú o nové taxóny, pričom najväčší rozmach v ostatných rokoch bol zaznamenaný počas odborného vedenia arboréta Ing. Ondreja Makaru, keď prostredníctvom Index seminum viedol korešpondenciu s viac ako tridsiatimi botanickými záhradami a arborétami z celého sveta. Zásluhou bývalého riaditeľa školy Ing. Antona Krištofa, uvedených pedagógov a Ing. Ondreja Makaru sa pokračuje v doplňovaní dendrologických zbierok sponzorsky hlavne z jeho súkromných zdrojov, pochádzajúcich z expedícií na Sibír, Kurilské ostrovy, Sachalin, Bajkal, povodie rieky Leny, Mongolsko a Severná Kórea. Rozšírenie zbierky o nové taxóny drevín bolo vykonané v rokoch 1995 až 1997 sponzorsky od p. Reitera, ktorý je majiteľom okrasných škôlok v Andrä - Wőrdern v Rakúsku. Bolo vysadených cca 60 taxónov drevín. Treba dodať, že za obdobie od roku 1980 bolo vysadených skoro 16 000 ks drevín, z čoho v súčasnosti existuje len okolo 1500 ks !!! Taktiež v uvedenom období bol vybudovaný zdroj vody pre zavlažovanie a napúšťanie jazierok pri alpíniu.
V roku 2000 sa stal vedúcim arboréta Ing. Lubomír Horňák, ktorý s kvalifikáciou záhradného architekta, spolu s Ing. Bernardom Kostrábom pokračoval v rekonštrukčných prácach, včítane výrubu nežiaducich drevín, odstraňovaní ekologických záťaží, obnova lavičiek a odpadkových košov. Od roku 2003 do roku 2013 viedol arborétum Ing. Vladimír Zubček. V októbri 2009 bol zriadený náučný chodník a arborétum bolo zaradené medzi Významné lesnícke miesta Slovenska pod gesciou Lesov SR š.p. Banská Bystrica. Pri tejto príležitosti, za účasti vedúcich osobností Žilinského samosprávneho kraja, Lesov SR š.p., Mesta Liptovský Hrádok a vedenia SOŠL J.D. Matejovie v Liptovskom Hrádku boli vysadené prvé brezy ako základ rekonštrukcie starej brezovej aleje. Táto alej bude pripomínať pamiatku jednej z najväčších osobností slovenského a svetového lesníctva prof. Ing. Miroslava M. Grandtnera, pôsobiaceho na Wood and Forest Sciences Department Faculty of Forestry and Geomatics Laval University, Quebec, Canada, rodáka z Liptova, ktorý sa osobne podieľal na zabezpečení semien štyroch druhov severoamerických briez, tvoriacich túto alej. Vďaka jeho osobnosti sme do zbierkových fondov získali aj množstvo ďalších druhov severoamerickej dendroflóry v spolupráci s Botanickou záhradou v Montreali v Kanade. Na počesť tohto významného rodáka ponesie brezová alej jeho meno. Napriek týmto aktivitám v období po roku 1990 klesol počet taxónov v zbierkových fondoch z viac ako tisíc na okolo sedemsto. Od roku 2003 začínajú postupne zbierkové fondy znovu narastať až na dnešných 746 taxonov, čím sa Hrádocké arborétum SOŠL J.D. Matejovie v Liptovskom Hrádku zaradilo bohatosťou zbierkových fondov na tretie miesto v republike a ak posudzujeme len zbierky cudzokrajných drevín, tak je po Arboréte Mlyňany na druhom mieste. O toto sa zaslúžili okrem spomínaných aj Štátne lesy SR - Odštepný závod SEMENOLES Liptovský Hrádok a FLÓRA – lesná a okrasná škôlka s.r.o., Púchov.
Významným krokom v evidencii zbierkových fondov Hrádockého arboréta pod vedením autorov Ing. Ondreja Makaru, Ing. Jozefa Meluša, PhD. a Ing. Jána Pavlíka, PhD. je podrobné polohopisné a výškopisné zameranie celého areálu Hrádockého arboréta s inventarizačnou sieťou (príloha 1), zameranie všetkých stromov a krov technológiou GNSS a totálnou stanicou, pričom sa veľký dôraz kládol aj na evidenciu pôvodu, dátumu výsadby a parametrov jednotlivých taxónov. V budúcnosti by bolo potrebné orientovať sa na rozvoj sponzorstva aj v oblasti záchrany a rozvoja arboréta (určenie návštevných hodín, uzatváranie arboréta nočných hodinách, strážna služba, dobudovanie zhromaždíšť a pod.). Je to potrebné hlavne z dôvodu, že Hrádocké arborétum aj napriek svojej malej výmere v súčasnej dobe je jedinečným svojho druhu v Európe. Dôkazom tohto tvrdenia je, že je najvyššie položeným arborétom v Strednej Európe (640,96 m.n.m. v najnižšom bode a 646,36 m.n.m. v najvyššom bode) a zhromažďuje tretie najrozsiahlejšie dendrologické zbierky na Slovensku. V arboréte sa nachádzajú jedinečné taxóny z našej a svetovej dendroflóry, ktoré sú v zoznamoch Červených kníh viacerých štátov a ktoré sú v rámci Európy na severnom okraji svojho prirodzeného areálu rozšírenia. Z našich sú to: klokoč perovitý, mechúrnik stromovitý, jaseň mannový, mandľa nízka, chvojník dvojklasý, škumpa vlasatá, borievka netatová, zemolez alpínsky, vŕba dvojfarebná, jarabina sudetská - ČR.
V dnešnej dobe, na základe iniciatívy Ing. Vladimíra Zubčeka a za spolupráce Ing. Ondreja Makaru, sa znovu pristúpilo k pokračovaniu v začatej práci na rekonštrukcii arboréta na základe už skôr spracovaného „Projektu rekonštrukcie arboréta“ Prof. Ing. Ivarom Otrubom, CSc. z rokov 1983 až 1984. Podstata súčasnej rekonštrukcie, ktorá už prebieha, spočíva v uvoľnení podsadieb cudzokrajných drevín formou výrubu tých drevín, ktoré svojim pôvodom nepatria do jednotlivých zón, alebo v dôsledku zdravotného stavu ohrozujú návštevníkov arboréta, ale aj samotné vzácne taxóny v jednotlivých zónach. Samotný výrub je realizovaný na základe rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia v Žiline a je rozvrhnutý do dvoch fáz. Prvý zásah už bol vykonaný v období vegetačného pokoja v mesiacoch november a december 2005 a január až marec 2006. Počas tohto zásahu bolo z arboréta odstránených spolu 105 nevhodných jedincov drevín. Ďalšie zásahy budú postupne vykonávané v období november, december, január až marec v nasledujúcich rokoch. Týmito zásahmi sa odstránia všetky nevhodné jedince v zmysle projektu rekonštrukcie arboréta. Po realizácii zásahov sa uskutoční vyhodnotenie ich vplyvu na stav arboréta a až potom sa bude pokračovať v ďalších opatreniach podľa projektu.
Hrádocké arborétum SOŠL J.D. Matejovie v Liptovskom Hrádku sa stalo v roku 2015 členom Združenia botanických záhrad a arborét Slovenska a tak dosiahlo aj zastúpenie vo svetovej organizácii BGCI-Botanic Gardens Conservation International.
Ing. Ondrej Makara
Inventarizácie zbierok Hrádockého arboréta
Prvá významnejšia inventarizácia Hrádockého arboréta bola zrealizovaná v roku 1974 a 1979 p. Jozefom Švandom. Ďalšia podrobná inventarizácia bola vykonaná študentmi Knézlom a Pekárom v rámci práce SOČ v roku 1986. Vzhľadom na dostupnosť výpočtovej techniky v tomto období bola táto inventarizácia vykonaná len analógovou formou bez tvorby digitálnej grafickej a databázovej časti. S modernejšou realizáciou inventarizácie Hrádockého arboréta, ktorého výmera je dnes 7,03 ha sme začali na podnet pedagogického zástupcu riaditeľa školy Ing. Edmunda Hatiara dňa 03.11.2010. Potrebné hardwarové (dvojfrekvenčné GNSS s pripojením na SKPOS, Totálna stanica TOPCON GPT 3002 LN) a softvérové vybavenie (KOKEŠ, ATLAS DMT, Microstation V7 s nadstavbou TEPLYN, ArcMap, GEOMAN, Topsurv, ToconTools) nám v rámci dobrej spolupráce poskytla Technická univerzita vo Zvolene, za čo veľké poďakovanie patrí prof. Ing. Štefanovi Žíhlavníkovi, CSc., Doc. Ing. Františkovi Chudému, CSc. a Ing. Róbertovi Smrečekovi, PhD. z Lesníckej fakulty, katedry Hospodárskej úpravy lesov a geodézie.
Prvým krokom inventarizácie bol výpočet lokálneho transformačného kľúča GNSS pre lokalitu Liptovského Hrádku. Nasledovala stabilizácia a zameranie podrobného bodového polohového poľa, polohopisné a výškopisné zameranie areálu aj okolia arboréta s tvorbou digitálnej mapy a digitálneho modelu terénu, projektovanie a vytýčenie inventarizačnej siete, zameranie a identifikácia jednotlivých taxónov v inventarizačnej sieti a nakoniec spracovanie a úprava digitálnej databázy. Projekt inventarizácie bol ukončený dňa 01.09.2016 a z časového hľadiska si vyžiadal približne 811 hodín terénnych a kancelárskych prác. Z časového hľadiska bola najnáročnejšia aktualizácia digitálnej databázy a preto najväčšie poďakovanie patrí Ing. Ondrejovi Makarovi, ktorý vďaka svojmu rukopisnému archívu Hrádockého arboréta a vedomostiam z dendrológie aktualizoval databázu do dnešnej podoby. Veľké poďakovanie patrí taktiež Ing. Jánovi Pavlíkovi, PhD. za konečnú úpravu digitálnej databázy a poďakovanie patrí Bc. Radovanovi Srnkovi, Ing. Jozefovi Latinákovi a Ing. Jánovi Lukačkovi za pomoc pri mapovacích a vytyčovacích prácach v arboréte.
Ing. Jozef Meluš, PhD.
Partneri a sponzori
