Pôvod:      

Jedľa obrovská je drevina pôvodom zo severozápadnej časti Severnej Ameriky. Pôvodne rástla len na západe Severnej Ameriky, v oblasti Vancouveru až severnej Kalifornie, východne zasahuje až k Montane. V Európe sa pestuje od roku 1831 v parkoch, v dnešnej dobe sa zavádza aj do lesníctva.

Opis:

Jedľa obrovská patrí medzi najväčšie ihličnaté stromy na svete. V domovine dosahuje výšku až 90 m, je to ihličnatý neopadavý strom. Vo vyššom veku má širšiu  korunu kužeľovitého tvaru, pravidelne vyvinutú, dožíva sa veku 250 až 300 rokov. Jednotlivé ihlice sú slabé, 2 až 6 cm dlhé, stredne zelené až tmavozelené. Na konári vytvárajú ihlice dva až tri rozčesnuté rady, po rozomletí sú veľmi aromatické. V hornej časti koruny, neďaleko vrcholu, sa nachádzajú samčie šišky. V iných častiach stromu nerastú. Sú len 6-8 cm dlhé, teda pomerne malé vzhľadom k výške stromu. Samičie šišky sú hnedej farby.

Nároky:

Jedľa obrovská sa najčastejšie vyskytuje na hlbokých aluviálnych pôdach pozdĺž vodných tokov. Rastie v údolných roklinách či na miernych horských svahoch, často na pôdach s dostatočnou vlhkosťou. Na vlhkých stanovištiach je jej rast veľmi rýchly, často prerastá iné druhy, na suchých stanovištiach zostáva v spodných poschodiach. Veľmi dobre znáša zatienenie a mráz. Citlivá na imisie.

Využitie:

Výsadba v parkoch (prípadne arborétach) je v súčasnosti hlavným dôvodom výsadby jedle obrovskej v severnej a strednej Európe. Nevyrastie tu však do takých výšok ako v Severnej Amerike. Tie najstaršie, ktoré boli v Európe vysadené okolo roku 1831, nedosiahli doteraz väčšinou výšky 50 m. Drevo slúži ako zdroj vlákniny, ako stavebné drevo, nie vysokej kvality, často sa využíva na vianočné stromčeky.