Pôvod:

Pôvodne je rozšírený v oblasti Stredozemného mora, od severného Španielska a stredného Francúzska až do Malej Ázie, odkiaľ ju pestovatelia rozšírili do ostatných kútov sveta.

Opis:

Krušpán vždyzelený je neopadavý ker, kedysi vo veľkom pestovaný v nejednej zámockej záhrade alebo parku. Rastie pomaly, ale po čase dokáže dorásť aj do výšky 6 m. Jeho zelené konáriky sú obrastené protistojnými, vajcovitými listami. Listy sú malé, hladké a kožovité. Skoro na jar sa v pazuchách listov tvoria klbká žltých kvetov, ktoré nemajú korunu. Krušpán je jednodomá rastlina, má samčie aj samičie kvety rastúce na tej istej rastline. Samičie kvety sú umiestnené na konároch nad samčími a po oplodnení sa z nich tvoria malé plody – tobolky.

Nároky:

Rastline vyhovuje slnečné stanovište alebo svetlý polotieň. Bude rásť aj v tieni, ale v takom prostredí bude riedko olistená. Vyhovuje mu výživná a dobre priepustná pôda. Vadí mu zamokrená pôda. Nároky na vlahu má stredné, zväčša si vystačí s atmosférickými zrážkami. Staršie a dobre zakorenené jedince dobre znášajú aj dlhšie obdobie sucha a slnečný úpal. Drevine sa nedarí na miestach, kde sa pohybujú značkujúce psy.

Využitie:

Drevo krušpánu vždyzeleného je veľmi pevné, tvrdé a odolné. Používa sa pri zhotovovaní drevorytov v rezbárstve, pri výrobe hudobných nástrojov a všade tam, kde sa vyžaduje jemná štruktúra dreva a vysoký lesk po spracovaní.

Pre svoju odolnosť, dlhovekosť a eleganciu, bol krušpán dlho veľmi obľúbenou okrasnou drevinou. Využíval sa na výsadbu živých plotov, tvorbu rôznych živých obrúb a lemov, alebo na doslova umelecké tvarovanie. Na liečebné účely sa používa droga z listov, znižuje telesnú teplotu pri horúčkach a zápaloch žlčových a močových ciest. Zvonka sa listy krušpánu používajú na prípravu obkladov a kúpeľov proti reumatickým bolestiam, dne a kožným vyrážkam. Droga je jedovatá a stanovené dávky sa musia dodržať.