Pôvod:

Druh je rozšírený takmer po celej Európe (na západe po juhovýchodné Anglicko, na severe po južné Švédsko, na juhu po Taliansko a Grécko, na východe po Dneper a Don). Ďalej rastie v severnom Iráne, severnom Turecku a zasahuje až na Kaukaz. Na Slovensku je pôvodnou drevinou.

Opis:

Je to 6-20 (-30) m vysoký strom s jedným priebežným kmeňom a veľkými kostrovými konármi. Borka hrabov je hladká, tmavošedá so svetlejšími vzájomne prepojenými pruhmi. Zašpicatené, 4-12 cm dlhé listy sú podlhovasto eliptické a na okraji dvojito pílkovité a majú 11-15 párov žiliek. Z kužeľovitých, špicatých listových púčikov s hnedými až červenohnedými brvitými šupinami vykukujú hodvábne chlpaté a nápadne nariasené mladé listy. Samčie previsnuté jahňady vyrastajú z vlaňajších vetvičiek. Samičie riedke kvetenstvo na konci tohtoročných vetvičiek rastú vždy po dvoch za trojlaločným listeňom. Kvitne od apríla do mája. Plodom je široko vajcovitý sploštený oriešok. Plodí v 20-30 rokoch, v zápojí asi v 40 rokoch, potom buď každoročne alebo v dvojročných intervaloch. Maximálne sa dožíva 150 rokov.

Nároky:

Hrab je diagnostickým druhom dubohabrových hájov, častý je tiež v suťových a roklinových lesoch nižších polôh. Na svetelné podmienky je nenáročný. Rastie na hlinitých, humóznych, ale aj skeletnatých alebo kamenistých pôdach.

Využitie:

V záhradách sa pestujú rôzne okrasné kultivary. Hrab znáša dobre zastrihávanie, preto sa vysádza do živých plotov a zelených stien. V hospodárskych lesoch, kde bol ťažený, rýchlo odrastá z pňa a tvori "pňovinu", tzn. viackmenný stromovitý ker. Hrabové drevo je sivobiele, čisté, matné, bez tmavého jadra, je v Európe jedno z najtvrdších, má veľkú mechanickú pevnosť, využívalo sa na výrobu nástrojov (hoblíkov, držadiel, drevených skrutiek) a do mechaniky klávesových nástrojov (kladivká). Nie je však príliš trvanlivé, zato je veľmi výhrevné a využíva sa teda predovšetkým ako palivo.