Pôvod:      

Pravdepodobne pochádza z oblasti Malej Ázie, oblasti Čierneho mora a západného Kaukazu. Do Európy sa gaštanovník rozšíril najskôr z Turecka do Talianska a odtiaľ Rimanmi do celého Stredomoria a západnej Európy, ale aj na Britské ostrovy. Dnes je rozšírený po celom Stredomorí, v severnej Afrike, ale aj v celej západnej Afrike. Samozrejme môžeme sa s ním stretnúť aj u nás, kde sa mohol dostať počas tureckých nájazdov (Malé Karpaty, Jelenec pri Nitre a inde). Na Slovensku má severnú hranicu rozšírenia.

Opis:

Gaštan tvorí mohutnú guľovitú korunu a dorastá do výšky až 30 m. Je to dlhoveký strom a dožíva sa aj niekoľko stoviek rokov. Kôra je v mladosti červenohnedá, vo vyššom veku hnedosivá a neskôr tmavo sivá s hlbokými ryhami. Listy podlhovasté kopijovité, striedavo postavené dlhé 10-20cm. Vrchná strana listu je lesklá, tmavozelená, spodok je svetlejší. Gaštan jedlý kvitne v máji až v júni po olistení. Kvety vyrastajú v strapcoch na vrchu sa tvoria kvety samčie v spodnej časti samičie. Pre pravidelnú a kvalitnú úrodu je dobré pestovať viacero odrôd gaštana jedlého. Po opelení sa tvoria plody ktoré sú po 2–3 v pichľavom obale, ktorý po dozretí puká. Semená – gaštany sú lesklé, tmavo hnedé a dozrievajú v septembri. Semená sú jedlé a obsahujú hlavne škrob, cukor a bielkoviny.

Využitie:

Plody gaštana jedlého dozrievajú v októbri a v našej kuchyni sa príliš nevyužívajú, ako napríklad v Stredomorí alebo v USA, kde si bez nich nedokážu predstaviť tradičnú náplň do morky. Plody gaštana sú veľmi bohaté na vitamíny skupiny B a na bielkoviny, majú aj vitamíny C, E a K a škroby, u nich významný obsah železa, draslíka, fosforu a horčíka. Obľúbené sú hlavne pečené gaštany, varené sa podávajú ako príloha k mäsu, melú sa na múku, ktorá sa využíva ako cukrárska surovina. Pridáva sa do pudingov, koláčov, pečiva aj zmrzliny. Z gaštanovej múky, medu a karamelu sa vo Francúzsku pripravuje krém (marronsglacés) alebo kandované gaštany. Z gaštanov sa vyrába aj likér, ale dajú sa tiež využiť v slaných variantoch, hlavne pri príprave mäsa, najmä hydiny. Chutné sú aj polievky a omáčky z rozmixovaných pražených gaštanov.

V ľudovom liečiteľstve sa využívali jedlé gaštany pri poruchách krvotvorby, respiračných, pečeňových a kardiovaskulárnych ochoreniach. Jedlý gaštan pôsobí priaznivo na vlasy, kožu, ale aj na žalúdok. Surové gaštany nie sú príliš chutné, sú trpké (majú pod škrupinkou horkú šupku - horké vlákna), ktoré sa musia odstrániť, konzumujeme ich preto po tepelnej úprave.

Najväčšími vývozcami jedlých gaštanov v Európe sú Taliansko a Francúzsko. Nájdeme ich aj pod názvom maróny.