Pôvod:      

Stredozemný druh, vyskytuje sa v oblasti od Pyrenejského polostrova až po Malú Áziu, na Blízky východ a do Makaronézie (Kanárske ostrovy) bol v minulosti zavlečený a udomácnil sa tu. V súčasnosti sa druhotne vyskytuje aj v juhovýchodnej Austrálii a strednej Kalifornii. Strom bol zavlečený do Anglicka v roku 1796.

V treťohorách sa brestovec južný vyskytoval aj na našom území, po príchode doby ľadovej ustúpil na juh. Jeho výskyt u nás je doložený početnými odtlačkami listov a plodov,

Opis:

Strom až 25 m vysoký, s rozložitou korunou a chlpatými letorastami. Borka je hladká, popolavo sivá. Listy sú striedavé, dvojradové, dlho stopkaté, nesúmerné, zašpicatené so zubatým okrajom. Čepeľ je na rube chlpatá, na líci drsná. Nenápadné žltozelené kvety sú obojpohlavné alebo len samčie, jednotlivé alebo v skupinách po 2-3. Kvitne v apríli a máji. Plodom je 9-12 mm veľká kôstkovica, sprvu zelená, neskôr žltá až červenavá a modročierna. Vnútri je jedno semeno s vráskavým povrchom. Sladkasté plody sú jedlé a na strome vytrvávajú aj po opadnutí listov.

Nároky:

Rastie v riedkych lesoch, často v lužných lesoch, roklinách, ale aj na skalnatých svahoch, stúpa až do výšky 1200 m n. m. Uprednostňuje ľahké dobre priepustné (piesčité) a stredné (hlinité) pôdy vrátane tých, ktoré nemajú dostatočnú výživu. Znesie sucho, ale nie tieň. Najviac vhodné je stredomorské podnebie, ale môže tolerovať i chladnejšie podnebie.

Využitie:

Vysádza sa ako dekoratívny strom, často v stromoradí. U nás sa takmer nepoužíva, pretože mladé stromčeky sú citlivé na mráz. Má pružné a pevné drevo s tmavým jadrom, ktoré sa používalo v kolárstve, na výrobu drevených dychových nástrojov, rybárskych prútov, v rezbárstve a tiež na výrobu násad bičov (Keltis gr. znamená bič). Z kôry stromov sa predtým získavalo farbivo. Listy a plody sa používajú v ľudovom liečiteľstve ako adstringencia. V niektorých krajinách sa plody dodnes spracovávajú (Španielsko, Grécko).