Pôvod:      

Druh východnej časti Severnej Ameriky, areál sa tiahne od juhovýchodnej Kanady a Nového Anglicka až po Oklahomu a východný Wyoming, na juhu zasahuje až do severnej Alabamy.

Opis:

Ker až strom dosahujúci výšku (4-) 10-25 m. Borka je sivohnedá, brázdovitá, odlupčivá. Vetvy sú veľké odstávajúce, bez tŕňov, letorasty sú chlpaté. Listy sú striedavé, úzko až široko vajcovité, na báze nesymetrické, na okraji až k stredu pílkovité, na vrchole zašpicatené, trochu kožovité, drsné, na líci zvyčajne lysé, na rube na žilkách chlpaté. Kvety vyrastajú vo zväzkoch v úžľabí horných listov, svetlo zelené, na okraji brvité. Kvitne od marca do mája. Plodom je guľovitá kôstkovica v zrelosti oranžová až modročierna.

Nároky:

Vo svojej domovine rastie vo vlhších lesoch a na lesnatých svahoch, obrastá brehy vodných tokov aj sezónne zaplavované územia, v pásme od morského pobrežia až do nadmorskej výšky okolo 1800 m. Na pôdne podmienky nemá zvláštne nároky, najlepšie rastie na plne oslnenom stanovišti s hlbokou živnou pôdou, v našich podmienkach mrazu odolný, vo vyšších a chladných polohách môže vykazovať horší rast, znáša dobre rez aj rast v spevnených plochách, veľmi dobre znáša mestské prostredie, na posypovú soľ je citlivý, korene môžu poškodzovať podpovrchové konštrukcie.

Využitie:

Často pestovaný v parkoch a stromoradiach, hlavne v teplých oblastiach. Pestuje sa od roku 1636. Drevo je ťažké, husté, pružné, húževnaté, robili sa z neho kolárske výrobky, fúkacie hudobné nástroje, veslá, palice i rybárske prúty. Pôvodný Američania používali kôru tejto dreviny vo svojej medicíne.