Pôvod:

Čerešňa ako rod sa dostala na územie Slovenska pomerne zložitou cestou a je výsledkom genetického kríženia. Pôvodný genofond rodu sa tiahne okolo Kaspického mora a nižšie do malej Ázie. Odtiaľ sa dostala do Ríma a Rimania priniesli tento rod na územie Slovenska okolo roku 350 až 400 n. l.  Prvá písomná zmienka je zo 7 storočia pred n. l. v príbehoch kráľa Sargona II. Herodotos  a lekár Syfynus napísali v 3 stor. pred n. l. že čerešňa má liečivé vlastnosti.

V súčasnosti sa druhy rodu Cerasus vyskytujú v miernych oblastiach Ázie, Európy i Severnej Ameriky. Počet druhov je sporný, zdroje uvádzajú okolo 60 druhov, existujú vnútrodruhové taxóny. V mnohých systémoch tento rod neuznávajú, či považujú ho za podrod rodu Prunus.

Opis:

Tento rod zahŕňa veľké množstvo ovocných stromov, ktoré laici chápu ako úplne odlišné stromy. V skutočnosti sú to len rôzne vyšľachtené druhy. Jedná sa o opadavé rastliny, zriedkavo vždyzelené. Rastú v podobe kríkov alebo stromov, dosahujú výšku 20 – 30 m. Listy sú striedavé, jednoduché, zvyčajne na okraji pílkovité. Kvitnú obojpohlavnými samostatnými kvetmi alebo vo zväzkoch či strapcoch. Bývajú biele, ružovkasté alebo až červené. Kališných aj okvetných lístkov je 5. Plodom je zvyčajne jednosemenná dužinatá kôstkovica.

Nároky:

Čerešni sa darí v miernych pásmach, obľubuje priepustné pôdy, korene siahajú hlboko a hľadajú vlahu a živiny bohaté na vápnik. Výborne sa čerešni darí paradoxne aj na tufových sopečných vyvreninách pokrytých metrovou vrstvou humusu. Tuf dobre akumuluje teplo, korene sú plytšie, stromy nižšie, ale plody sú sladšie väčšie a bohatšie na výživné látky, hlavne minerály. Čerešňa je náchylná na premrznutie konárov a hlavne na jarné mrazy, ktoré zničia násadu kvetov.

Využitie:

Mnoho druhov čerešní sa pestuje pre jedlé ovocie alebo ako záhradné ozdoby. Drevo sa používa na výrobu nábytku.