Hrádocké arborétum

Študijná plocha SOŠ lesníckej a drevárskej Jozefa Dekreta Matejovie v Liptovskom Hrádku

Chránený areál, Kultúrna pamiatka

Lesnícky významné miesto

Dulovec japonský (Chaenomeles japonica /Thunb./Lindl.)

Rod: Dulovec (Chaenomeles ) | Čeľaď: ružovité (Rosaceae)

Pôvod:

Dulovec japonský pochádza z východnej Ázie, odkiaľ sa v 18. storočí dostal do Európy. Poznáme ho skôr ako okrasný ker, ktorý v jarných mesiacoch rozžiari záhradu nádhernými kvetmi. Málokto však vie, že ide zároveň aj o perspektívny ovocný druh, ktorý práve zažíva svoj rozmach. U nás sa začal rozširovať v 60. rokoch 19. storočia. V súčasnosti boli objavené jeho pozitívne vlastnosti, vďaka čomu dochádza k jeho rozširovaniu aj za účelom pestovania ovocia. Najviac sa tejto činnosti venujú v Litve a Lotyšsku, kde pestujú spolu už 400 hektárov dulovca. Naďabiť naň však môžeme aj vo výsadbách v Poľsku, Fínsku, Švédsku, Ukrajine, Maďarsku, Moldavsku či Rusku.

Opis:

Je to nízky opadavý ker dorastajúci do výšky 1 - 1,5 m a šírky maximálne 2 metre. Kry sú pomerne husté, nakoľko vytvárajú veľké množstvo výmladkov. Listy má lesklé, tmavozelené, vajcovitého podlhovastého tvaru, okraj listov je pílkovitý. Vedľa púčika vyrastajú dlhé tŕne. Kvitnutie je intenzívne, dochádza k nemu v marci až apríli, kvety sú pekné, v odtieňoch oranžovej a červenej farby, umiestnené v súkvetiach po 2 až 4 kvety. Plodom je aromatická, žltá alebo žltozelená malvica veľkosti 4 - 5 cm, vzhľadovo pripomína dulu.

Nároky:

Kry sú vysoko mrazuvzdorné, bezproblémovo znášajú poklesy teploty až do -26°C, kvety znesú mrazy do -5 °C. Je to veľmi nenáročný ker, na pestovanie mu vyberáme miesto s dostatkom slnečného žiarenia, optimálne na svahu, pôdu vyžaduje humóznu, dostatočne priepustnú, ideálne s pH menším ako 6.

Využitie:

Je jednou z prvých medonosných rastlín v sezóne, môžeme ho vysadiť do živého plota, ale tiež ako solitér.

Plody sa zväčša nekonzumujú v čerstvom stave, ale používajú na výrobu najrozmanitejších produktov, možno z nich vyrobiť aromatické sirupy, pyré, kompóty, džemy, marmelády, vína, likéry, destiláty či nealkoholické nápoje. Sú cenným zdrojom vlákniny a pektínov, ich arómové extrakty sa využívajú ako ochucovadlo zmrzliny a jogurtov, okrem vysokého obsahu pektínu a aromatických látok obsahujú plody sušené množstvo vitamínu C (50 - 100 mg/100 g plodov) a rôzne ovocné kyseliny.

Partneri a sponzori

ŽSK
SOŠLD
Mesto LH
CSWeb
Národný trust