Pôvod:      

Je drevinou atlantického pobrežia Severnej Ameriky, kde je známy ako biely céder, rastie v USA v podobe stromu.

Opis:

Dorastá do výšky do 20 (-30) m pri priemere kmeňa do 1,5 m. Údajne sa dožíva až 1000 rokov. Borka je tmavo červenohnedá, ryhovaná až rebrovitá, vetvičky sú vejárovité. Listy sú šupinaté, špicaté, na spodnej strane s guľovitými žliazkami, v spodnej časti konárov max. mierne osrienené a aromatické. Samčie šištičky sú tmavohnedé, samičie šišky bohaté, modrasté, ružovofialové až hnedočervené, guľovité, tvorí ich 4 - 7 šupín, fertilné majú po 1 - 2 semenách s úzkym krídlom.

Nároky:

Prirodzene sa vyskytuje v chladnej, močaristej a často zaplavenej zemi. Vyhovuje mu plné slnko alebo polotieň a chránené miesto. U nás mrazuvzdorný, pôda by mala byť vlhká, hlinitopiesočnatá, rašelinná = kyslá a bohatá na živiny. Dokáže ale rast aj v ílovitej pôde.

Využitie:

Je to zaujímavá drevina pre mokraďové a bažinaté úpravy, na takých miestach dobre harmonuje napríklad s tisovcom.

Jeho drevo je odolné voči rozkladu a deformácii pri rôznych teplotách a vlhkosti. Najbežnejším používaním bieleho cédrového dreva je rezivo, ktoré sa môže použiť pri stavbe domov, aj keď nedostatok atlantického bieleho cédru sťažuje jeho použitie ako primárneho materiálu. Drevo sa uprednostňovalo na použitie ako strešný šindeľ, pretože je ľahké, vďaka trvanlivosti jadra je populárne použitie na obklady a menej odolná beľ sa používala na povrchové úpravy interiérov. Biele cédrové rezivo sa používalo aj pri stavbe lodí.