Pôvod:      

Areál rozšírenia jedle je rozpojitý, obmedzený na horské sústavy južnej a strednej Európy (Pyreneje, Alpy, Karpatský oblúk, Balkánsky polostrov), na Slovensku je drevinou pahorkatín až vysočín, od 300 – 1100 (Vysoké Tatry 1260) m n. m., optimum rozšírenia má  v 4. – 6. lesnom vegetačnom stupni.

Opis:

Jedľa biela dorastá do výšky až 50 m. Vyznačuje sa sivobielou borkou, podľa ktorej dostala aj druhové pomenovanie. Kmeň jedle je štíhly a valcovitý. Vetvenie je praslenovité. Ihlice sú ploché zo spodnej strany majú dva sivasto-striebristé pásiky, vydržia 8 – 11 rokov. Po rozpučení vydávajú ihlice krásnu mierne citrónovú vôňu. Šišky sú stojace a po dozretí sa rozpadávajú.

Nároky:

Je pomerne hojne  rozšírená v strednej Európe, kde často v podhorských a horských oblastiach vytvára spoločenstvá s bukom a smrekom. Svoje optimum má v 5. lesnom vegetačnom stupni na živných stanovištiach.

Využitie:

Drevo jedle bielej sa využíva pri vodných stavbách. Pod hladinou vody bez prístupu vzduchu  vydrží viac ako 100 rokov.  V minulosti sa používala aj na výrobu drevených šindľov a korýt. Využitie nájde aj ako stavebné drevo. Nie je však vhodná na podlahy. Vzhľadom na veľmi odlišnú tvrdosť jarného a letného dreva sa v podlahe vytvárajú ryhy.

Jedlička je symbolom Vianoc. Ten pravý vianočný stromček, ktorý rozvonia váš byt, je vždy z jedle. Študenti lesníckej školy používajú vetvičky jedle pri imatrikuláciách, kde sú adjunkti pasovaní do cechu lesníckeho - jágerského v kruhu z jedľovej čečiny, ale aj pri tradičnom odovzdávaní maturitných stužiek. Jedľový zálomok sa v spojení s čiernou stuhou používa aj na vzdanie poslednej pocty zosnulému poľovníkovi. Jedľová čečina  sa tradične používa aj na výrobu vencov na pamiatku zosnulých, alebo na prikrývanie rastlín ako ochrana proti mrazom.