Pôvod:      

Drevina stredných až vyšších horských polôh, na severe Turecka a na západnom Kaukaze, rastie v porastových zmesiach spolu s bukom východným a smrekom východným. Do Európy introdukovaná v prvej polovici 19 storočia (v roku 1810 Anglicko, stredná Európa 1840 – zámek Sychrov ČR), najskôr ako drevina do parkov, neskôr do lesných porastov, ako možná náhrada miznúcej jedle bielej. Je pomenovaná podľa ruského botanika fínskeho pôvodu Alexandra D. Nordmanna.

Opis:

Vysoký strom s priebežným kmeňom a štíhlou ihlanovitou korunou, s 50 – 60 m výškou. Kôra matne sivá, neskôr zbrázdená až doštičkovo popukaná. Letorasty podobné jedli bielej, ihlice tupé do 3 cm hrebeňovito stlačené vo dvoch radoch, skoro dvojnásobne hustejšie ako pri jedli bielej. Horná časť tmavozelená a voskovitá, spodná strana s dvoma pásmi striebristých prieduchov. Po roztlačení s ovocnou vôňou. Šišky sa vyvíjajú stojace až 15 cm vysoké v hornej časti koruny a rozpadávajú sa v novembri.

Nároky:

Rastie prevažne v oblastiach oceánskej klímy, zrážky sa tu pohybujú od 800 do 2400 mm, znáša aj horské chladné podnebie vysokých polôh. Toleruje hlboké zatienenie, dobre však rastie aj na oslnených plochách. Pod podrastom vydrží v tieni mimoriadne dlhú dobu. Vyžaduje dostatočnú vlahu, zvlášť dostatočnú relatívnu vlhkosť vzduchu. Je citlivá na vysoké letné teploty a silné mrazy. V oblasti pôvodného výskytu sa jej najlepšie darí vo vlhkých úzkych tiesňavách, na hlbších bohatších pôdach s kyslou aj zásaditou reakciou.

Využitie:

V súčasnosti sa hojne využíva na pestovanie vianočných stromčekov na plantážach pod elektrickým vedením, hlavne v Dánsku, ale aj v okolitých krajinách.