Pôvod:      

Tento druh pôvodne rastie v Číne (provincia Sin-ťiang), Kazachstane, Mongolsku a severnom Rusku. Do Európy bola prvý raz introdukovaná v roku 1820.

Opis:

Strom až 35 m vysoké, kmeň až 1 m v priemere, kôra sivozeléná až sivohnedá, hladká, s početnými živicovými pľuzgiermi, vetvičky žltkasto šedé a lesklé. Ihlice smerujúce nahor sú zriedkavo hrebeňovito usporiadané v 2 postranných radoch, silne aromatické. Šišky modrasté, do polovice jesene dozrievajú do hneda. Semená sploštené s trojuholníkovitým krídlom, asi 7 mm dlhé.  Stromy údajne nedosahujú vyššieho veku, než 150-200 rokov.

Nároky:

Strom žije v chladnom boreálnom podnebí na vlhkých pôdach v horách alebo povodiach riek v nadmorských výškach 1 900 - 2 400 m. Je veľmi dobre odolná voči zatieneniu, mrazuvzdorná, prežíva teploty až do -50 ° C, čo z nej robí jednu z najtvrdších známych stromov. Miluje chladnejšie, vlhké biotopy, preto sa jej v strednej Európe príliš nedarí. Je potrebné zvoliť umiestnenie vo vyšších, chladných až studených a súčasne vlhkých polohách, na znečistené ovzdušie reaguje citlivo. Raší skoro na jar, na teplejších miestach trpí neskorými mrazíkmi. Na pôdne podmienky nekladie zvláštne nároky, dáva prednosť živným a priepustným pôdam, nemá rada suchšie a teplejšie substráty.

Využitie:

Drevo je biele so žltkastým odtieňom, používané ako stavebný materiál, na výrobu nábytku a celulózy. Oleje získavané z olistenia a destilované parou sú používané v aromaterapii, parfumérii a pod., z kôry sa získava jedľový balzam podobný kanadskému. Svojimi štíhlymi a úzko kužeľovitými korunami a naživo zeleným olistením je v parkových a krajinárskych úpravách veľmi pôsobivá, vyniká ako solitér aj v skupinách, pre svoje vyhranené nároky sa ale používa menej.