Pôvod:

Areál druhu zaberá takmer celú Európu; na juhu siaha až na africký kontinent (úzky pás na severozápade – Maroko, Tunis), na východe siaha až po Kaspické more a po Turecko. Na Slovensku je najrozšírenejším druhom hlohu od nížinného až po podhorský stupeň. Najväčší výskyt je zaznamenaný na Podunajskej a Východoslovenskej nížine, v Bielych Karpatoch, Slovenskom rudohorí, Slovenskom krase a inde.

Opis:

Je to ker až nevysoký strom od 2 do 10 m, habitus variabilný, najčastejšie guľovitý, obrátene vajcovitý. Listy na plodonosných brachyblastoch vajcovité až kosoštvorcové, s klinovito zbiehavou bázou. Listová čepeľ 3–5 laločnatá až dielna, výkrojky široké, sú celistvookrajové, len na vrchole lalokov niekoľko hrubých zubov. Farba čepele je na líci lesklá tmavozelená, na rube sivozelená. Súkvetie mnohokveté (10–25), kvety malé, kvetné lôžko holé, niekedy na báze riedko alebo husto chlpaté. Kališné lístky trojuholníkovité, na vrchole tupé alebo končisté. Plody elipsoidné, vajcovité až guľovité, fialovočervené, červené až hnedočervené, obsahujúce jednu kôstku.

Nároky:

Má širokú ekologickú plasticitu, preto môže rásť od extrémne xerotermných stanovíšť až po zaplavované aluviálne pôdy. Je súčasťou krovinatých spoločenstiev, okrajov listnatých lesov, často vytvára aj samostatné monocenózy prevažne v poľnohospodárskej krajine. Najčastejšie sa vyskytuje na vápenatých podložiach, len veľmi zriedkavo na kyslých alebo veľmi kyslých pôdach, ako je napr. rašelina. Je veľmi mrazu odolný, znáša mestské prostredie i letné prísušky, toleruje zatienenie, na zasolenie pôdy je citlivý.

Využitie:

Často pestovaný v živých plotoch, v mestách sú zväčša vysádzané kultivary. Hodí sa do otvorených povrchov, znáša dláždenú plochu, ale nevýhodou sú převisajúcí konáre a množstvo opadávajúci plodov.

Poskytuje liečivú drogu; kvety obsahujú glykozid kvercitrín a aglykón kvercetín, flavóny a stopy silíc. Droga sa používa na znižovanie krvného tlaku a pri srdcových arytmiách, užívajte vždy pod dohľadom lekára.