Pôvod:      

Tento druh pôvodne rastie Japonsku, v horách ostrova Honšú. Svoje meno nesie podľa Johna Goulda Veitch, ktorý ju v roku 1860 objavil na hore Fudži. Do Európy bola introdukovaná asi v roku 1865.

Opis:

Strom s priamym kmeňom a pravidelnou kužeľovitou korunou, dorastajúci do 30 m výšky a do 90 cm v priemere kmeňa. Borka hladká svetlo šedá s výraznými živicovými pľuzgieriky, u starších jedincov v dolnej časti kmeňa odlupčivá v menších šupinkách. Ihlice po celej dĺžke rovnako široké, na líci tmavo zelené s viditeľnou ryhou, na rube s výraznými belavými pruhmi, na spodnej strane vetvičky dvojradovo usporiadané, zvrchu vetvičku čiastočne kryjú a ponechávajú uprostred voľný klin v tvare V. Šišky sediace, valcovité, pred dozretím tmavo modré až tmavo fialové, v dobe zrelosti šedohnedé, dozrievajú počas septembra a na začiatku októbra. Semená zaoblene trojuholníkové, šedé, s veľkým modrastým krídlom.

Nároky:

Rastie prevažne v ihličnatých lesoch subalpínskeho pásma ostrova Honšú, vo výškach od 1200 do 2800 m nm, na minerálne bohatých až stredne bohatých pôdach, v miestach veľmi bohatých na zrážky, medzi 1000 až 2000 mm za rok. Na väčší obsah vápnika v pôde reaguje veľmi citlivo, najlepšie sa darí v primerane vlhkých, živných, kyslých až neutrálnych substrátoch, inak patrí medzi najotužilejšie jedľe, netrpí neskorými mrazíkmi, relatívne dobre znáša aj znečistené ovzdušie, prísušky a horúčavy neznáša.

Využitie:

Drevo slúži predovšetkým na výrobu papiera. Aj cez svoj nápadný vzhľad (vďaka najjasnejšie striebristým stomatálnym prúžkom naspodku ihlíc) sa v parkoch pestuje len málo. Je ideálny solitér, uplatní sa ale aj vo voľnejších skupinách, hodí sa do stredne veľkých záhrad, pekne sa vyníma v blízkosti vodných tokov a plôch. Množíme hlavne výsevom, zakrpatené kultivary sa môžu množiť odrezkami alebo štepiť.