Pôvod:

Pôvodným areál zahrňuje Irán, Zakaukazsko, Strednú Ázia a južnú časť Arabského polostrova. Ide o prastarú kultúrnu rastlinu, preto je presné vymedzenie prirodzeného rozšírenia nemožné. Dula je zdomácnená skoro po celom svete (okrem Austrálie). V Európe sa pestuje už od stredoveku (predovšetkým v kláštorných a zámockých záhradách).

Opis:

Ker alebo menší strom, maximálne 6 m vysoký. Mladé vetvy sú plstnaté. Čepeľ listov široko vajcovitá až eliptická, celookrajová, špicatá, naspodku plstnatá, časom chlpatá. Kvety jednotlivé, biele až ružovkasté, kvitne od mája do júna. Plodom je guľovitá až hruškovitá malvica, nepravidelne hranatá. Farba plodu je žltozelená, neskôr žltá, plod je ľahko plstnatý.

Nároky:

Vyžaduje priepustné, vlhkejšie, prípadne vápenaté pôdy v chránenej, plne oslnenej až polotienistej polohe, vhodná len do nespevnených plôch a je veľmi citlivá na posypovú soľ.

Využitie:

Plody sa kedysi ukladali medzi bielizeň, pretože ich dlho trvajúca príjemná vôňa dokázala textil presýtiť. Do istej miery aj odpudzovali hmyz. Rovnako tak sa roky v krajinách, kde duly dozrievajú, vyrábal dulový rôsol alebo sa malvice sušili. Semeno je po stáročia užívanou liečivou drogou, obsahuje až 22% slizu. Užívalo sa pri ochorení žalúdka a čriev, ako mierne preháňadlo aj na zmiernenie kašľa. Zvonka slúžili nálevy zo semien ako kloktadlo, prípadne s glycerínom ako prostriedok na rozpukanú stvrdnutú pokožku.

Tvrdé duly nemožno pojedať ako surové ovocie, stojí však zato priniesť do domu pár vyzretých plodov, vydávajú v byte alebo šatníku aromatickú vôňu a dlhú dobu vydržia ako ozdoba v miestnosti.