Pôvod:      

Pôvodný v Európe (okrem najsevernejších oblastí), v Ázii od Uralu až po Bajkal, izolovane aj na Kaukaze, v severnom Iráne, na Altaji a v západnej Číne,

Opis:

Vzpriamený krík 30-100 (-150) cm vysoký, listy opadavé, brvité. Rozkvitá ešte pred vypučaním listov, teda už v marci a apríli, kvety sú rúrkovité, zoskupené v postranných zväzkoch po 3-5. Plodom je červená kôstkovica.

Nároky:

Rastie na čerstvých, humóznych, živinami bohatých pôdach. Roztrúsene sa vyskytuje v tienistých až polotienistých zmiešaných a listnatých lesoch. Má vyššie nároky na vzdušnú vlhkosť, v nižších polohách sa chová ako tieňomilný, vo vyšších ako svetlomilný ker. Na väčšine nášho územia rastie roztrúsene až zriedkavo, najčastejšie v pahorkatinách a vrchovinách.

Využitie:

V plodoch obsahuje jedovatý mezerein, k otravám dochádza v ľudovom liečiteľstve predovšetkým z nerozumu, kedy sú deťmi jedené farebne atraktívne plody. V lekárstve sa používa ojedinele, zvonka ako prostriedok k prekrveniu, v homeopatii pri kožných ochoreniach. Požitie vyvoláva v ústach pocit silného pálenia, nasledujú prudké bolesti žalúdka, hnačky a dávenie, je nutná okamžitá lekárska pomoc. Vôňa kvetov môže spôsobiť bolesti hlavy. Ako liečivá rastlina bol používaný od druhej polovice 17. storočia, vyrábalo sa z neho i červené farbivo. Prvá zmienka o jeho pestovaní je síce z roku 1561, v európskych kláštorných záhradách sa však iste pestoval už skôr.