Pôvod:      

Jedľa (Abies) je rod vždyzelených ihličnanov patriacich do čeľade borovicovité. Jedle rastú v Severnej a Strednej Amerike, Európe, Ázii a severnej Afrike. Poznáme vyše 50 druhov. Ich identifikácia je založená na veľkosti, farbe a usporiadaní ihlíc, a habituse. Z týchto druhov na Slovensku je pôvodná iba jedľa biela. Súčasné zastúpenie jedle na Slovensku je 4 %.

Opis:

Veľké vždyzelené stromy s kužeľovitou až valcovitou korunou s kolmo odstávajúcimi konármi usporiadanými v praslenoch a s rovným a priebežným kmeňom. Koreňová sústava je hlboká, strom je dobre zakotvený v pôde. Konáriky sú hladké, koncové púčiky okrúhle, väčšinou živičnaté. Ihlice sú vždyzelené, ploské, na báze stočené, na konárik prisadajú rozšírenou diskovitou plochou. Valcovité alebo vajcovité šišky sú vzpriamené, rozpadávajú sa na strome.

Nároky:

Asi 40 druhov rastie v miernom pásme severnej pologule. Jedľa je tienna drevina. V štádiu mladosti jedľa vydrží silné i dlhé zatienenie, a preto jej nárasty vydržia dlho pod materským porastom. Jedľa obľubuje vysokú vzdušnú vlhkosť, a ak je mimo tienenia materského porastu, je v mladosti citlivá na neskoré mrazy. Vzhľadom na jej kolový koreňový systém s hlboko siahajúcimi kotviacimi koreňmi je odolná proti vetrovým vývratom, vyžaduje však pomerne hlbokú a vlhkú pôdu. Častejšie ako vývraty sú zlomy kmeňa. Je veľmi citlivá k znečistenému ovzdušiu (predovšetkým oxidmi síry). Jedle sú prevažne horské stromy, v strednej Európe rastú v horských a podhorských lesoch, spoločne s bukom vytvára dnes už vzácne bukojedľové lesy.

Využitie:

Jedľové drevo sa používa v nábytkárstve, v stavebníctve a na výrobu hudobných nástrojov (používalo na vodných stavbách, ďalej ako stavebné drevo, na výrobu škridiel, sudov a pod).

Rozmnožuje sa semenom, vzácnejšie druhy a kultivary štepením, trpasličie formy aj odrezkovaním. Zhoršovaním životného prostredia jej význam v sadovníctve klesá.