Pôvod:      

Stredná a východná Európa, časť západnej Ázie. Západná hranica prebieha Rakúskom, Moravou a Poľskom. V Poľsku po Visle až takmer k Gdansku, cez pobaltské štáty a Rusko až po Ural. Smerom na juh zasahuje na Krym a Kaukaz. Južná hranica vedie cez Taliansko, štáty bývalej Juhoslávie, Albánsko, Grécko až po Turecko (izolované lokality). Na Slovensku hojný hlavne v panónskej oblasti.

Opis:

Opadavý, husto rozvetvený ker 1-3 (-6) m vysoký. Vetvy oblé, sprvu zelené, neskôr hnedé, husto pokryté tmavo hnedými až čiernymi bradavičkami, staršie vetvy sivasto hnedé. Listová čepeľ eliptická až vajcovitá, na vrchole špicatá, na báze klinovitá až zaoblená, na okrajoch jemne pílkovitá. na žilkách jemne chlpatá. Kvetenstvo tvorí 3-7 kvetý vrcholík vyrastajúci v pazuchách listov. Kvetné stopky 2-5 cm dlhé tenké. Korunné lístky okrúhle, žltkasto hnedé alebo ružovo okrové, červenkasto bodkované, výrazne žilkované. Plody sú štvorhranné, zaoblené, sploštené guľovité kapsuly, svetlo až tmavoružové. Semená vajcovité, neúplne obklopené tehlovo sfarbeným mieškom.

Nároky:

Rastie vo svetlých listnatých lesoch, na krovinatých slnečných svahoch, skalných ostrožnách a v chránených údoliach, od rovinného až po podhorský stupeň (SR). Dáva prednosť vápencu, ale rastie aj na granodioritoch, andezite, fylite, rulách, na spraši, na pôdach humóznych, hlinitých i skeletnatých.

Využitie:

Celá rastlina je jedovatá, zvlášť kôra vetiev, korene a plody. V minulosti sa z kôry koreňov získaval latex, zo semien olej na svietenie. Rozomleté semená sa tiež pridávali do prípravkov proti vonkajším parazitom (vši). Pestovaný ako okrasná drevina.