Pôvod:      

Buk lesný rastie takmer v celej Európe v miernych zemepisných šírkach, vo vyšších polohách je rozšírený aj v južnej Európe. V juhovýchodnej Európe naň nadväzuje buk východný (Fagusorientalis). Buk sa prirodzene vyskytuje predovšetkým v biotopoch bučín, v nadmorských výškach 300 až 1 000 m n. m. Súčasný výskyt je oproti prirodzenému výrazne obmedzený.

Opis:

Strom je vysoký 30 – 40 m. Koreňová sústava je kolovitá. Koruna je vajcovitá až široko rozložená, premenlivého tvaru. Kôra je najprv hnedá alebo hnedosivá, prechádza do svetlosivej borky, ktorá je len zriedkavo pozdĺžne rozpukaná, tmavosivá. Listy sú stopkaté, vajcovité až eliptické,. Kvitne v máji súčasne s rozvíjaním listov. Plody – bukvice, trojboké nažky sú pokryté mäkkými ostňami. Dozrievajú v septembri až októbri.

Plody sú pre človeka za surova jedovaté, tepelnou úpravou však ich toxicita značne klesá. Pri požití väčšieho množstva surových semien dochádza k zažívacím problémom (nevoľnosť, hnačka, prípadne zvracanie), kŕčom, otupenosti a prípadne aj k známkam ochrnutia. Záleží však na (veľmi kolísajúcom) obsahu jedovatých látok v rastline aj na citlivosti daného jedinca, mnohí ľudia konzumujú surové bukvice bez akýchkoľvek následkov. Prvou pomocou je vyvolanie zvracania a podanie dávky živočíšneho uhlia.

Nároky:

Buk je tieňomilná drevina oceánskej klímy, náročná na pôdne živiny, citlivá na sucho a mrazy. Tvorí rovnorodé, ale aj zmiešané porasty s dubom, jedľou a smrekom. Na Slovensku je jednou z hospodársky najvýznamnejších drevín, citlivá na exhaláty.

Využitie:

Drevo sa používa v nábytkárstve (využíva sa jeho dobrá ohybnosť po ohriati parou), na výrobu parkiet, či kuchynského náradia. Je veľmi výhrevné. V minulosti sa suchou destiláciou bukového dreva vyrábal metanol (drevný lieh) a bolo aj materiálom na výrobu drevoplynu.

Najstarší buk v Slovenskom krase v katastri Jablonova nad Turňou má obvod kmeňa v prsnej výške 5 m, priemer 1,6 m a jeho vek sa odhaduje na 150-300 rokov. Množstvo kultivarov sa vysadzuje v parkoch ako okrasné stromy.

Rohanii je fialová listnatá forma buka, jedná sa o robustný, pyramídový strom so zvislými vetvami dorastajúci do výšky 20 m. Listy s plytkými zaoblenými zubami a vlnitými okrajmi sa na jar sfarbujú na bronzovo-fialové, v lete sa zmenia na zelenkavo fialovo-hnedé a na jeseň zase oranžovo-hnedé. Hladká šedá kôra je atraktívna po celý rok. Názov odrody sa odvoláva na objav tohto stromu v panstve princa Camilla de Rohana v Čechách v roku 1888. Je citlivý na vlhké zle odvodnené pôdy, taktiež neznáša pôdy zamokrené, uľahnuté, suché a piesčité. Na svetelné podmienky je nenáročný, má vysokú toleranciu voči zatieneniu. Intenzita vyfarbenia listov ale závisí od miery osvetlenia. Mrazuvzdornosť sa uvádza do - 34 ° C. Uplatní sa ako zaujímavý solitér v záhradách a parkoch.