Pôvod a rozšírenie:

   Druh dreviny buk lesný  (Fagus sylvatica ) je  z čeľade bukovité. Buk lesný rastie takmer v celej Európe miernych zemepisných šírok, vo vyšších polohách je rozšírený aj v južnej Európe. V juhovýchodnej Európe naň nadväzuje buk východný (Fagus orientalis). Buk sa prirodzene vyskytuje predovšetkým v biotopoch bučín, v nadmorských výškach 300 až 1 000 m n. m. Buk je naša najrozšírenejšia listnatá drevina.

Opis:

        Strom je vysoký 30 – 40 m. Koreňová sústava je kolovitá. Koruna je vajcovitá až široko rozložená, premenlivého tvaru. Konáre sú väčšinou šikmo odklonené od kmeňa. Kmeň je štíhly. Borka je svetlosivá, hladká,  často porastená mikroskopickými riasami, ktoré na jednej strane kmeň sfarbujú dozelena. Listy striedavé, vajcovito elipsovité, celistvo okrajové. Na lícnej strane lesklé, tmavozelené, na rubovej strane žilnatina výrazná; listy na okraji hodvábne chlpaté. Plody sú hnedé, mäkko ostnaté trojboké nažky - bukvice uložené v ostnatej čiaške. Odroda „Atropurpurea“- dorastá do výšky niečo cez 20 metrov. Listy sú až do opadania tmavočervené. Listy sa veľmi podobajú na tvar listov základného druhu. Buk lesný „atropurpurea“ sa odporúča vysádzať jednotlivo. Obľubuje vlhké miesta a dobre sa mu darí v humusovitých pôdach. Ak chcete aby farba koruny bola nádherne farebná, treba ho vysadiť výlučne na slnečné stanoviská.

 Nároky: 

        Buk lesný je drevina znášajúca aj silné zatienenie. Ma stredné nároky na pôdnu vlahu, vyžaduje dostatok zrážok , osobitne v lete musí mať dostatočnú relatívnu vlhkosť vzduchu. Je citlivý na neskoré mrazy.