Pôvod a rozšírenie:

   Druh dreviny buk lesný (Fagus sylvatica) je  z čeľade bukovité. Buk lesný rastie takmer v celej Európe miernych zemepisných šírok, vo vyšších polohách je rozšírený aj v južnej Európe. V juhovýchodnej Európe naň nadväzuje buk východný (Fagus orientalis). Buk sa prirodzene vyskytuje predovšetkým v biotopoch bučín, v nadmorských výškach 300 až 1 000 m n. m. Buk je naša najrozšírenejšia listnatá drevina.

Opis:

        Strom je vysoký 30 – 40 m. Koreňová sústava je kolovitá. Koruna je vajcovitá až široko rozložená, premenlivého tvaru. Konáre sú väčšinou šikmo odklonené od kmeňa. Kmeň je štíhly. Borka je svetlosivá, hladká,  často porastená mikroskopickými riasami, ktoré na jednej strane kmeň sfarbujú dozelena. Listy striedavé, vajcovito elipsovité, celistvo okrajové. Na lícnej strane lesklé, tmavozelené, na rubovej strane žilnatina výrazná; listy na okraji hodvábne chlpaté. Plody sú hnedé, mäkko ostnaté trojboké nažky - bukvice uložené v ostnatej čiaške. Forma „fastigiata“ je stĺpovitého vzrastu. Farba listov je žiarivo zelená, ale na jeseň zožltnú. Vhodný je ako solitér do menších záhrad. Buk lesný fastigiata vyžaduje priemerný prísun vody. Má rád priemernú záhradnú pôdu. Stanovisko sa odporúča zvoliť slnečné.

Nároky: 

        Buk lesný je drevina znášajúca aj silné zatienenie. Ma stredné nároky na pôdnu vlahu, vyžaduje dostatok zrážok , osobitne v lete musí mať dostatočnú relatívnu vlhkosť vzduchu. Je citlivý na neskoré mrazy.

Využitie:

V našich končinách ide o najdôležitejšiu drevnú surovinu. Vďaka svojej ohybnosti ho obľubujú výrobcovia ohýbaného nábytku, podláh či športových potrieb. Kvôli vysokej výhrevnosti sa  používa aj ako palivo.

Najstarší buk sa nachádza v Slovenskom krase v katastri Jablonova nad Turňou má obvod kmeňa v prsnej výške 5 m, priemer 1,6 m, a jeho vek sa odhaduje na 150-300 rokov.