Pôvod:

Názov „Purpurea“ je všeobecný názov pre buky s červenými listami. Hovorovo sa označuje ako buk červený, fialový i medený. Toto sfarbenie nie je mutáciou, ktorá sa vyskytla pri kultivácii, ale bola prvýkrát pozorovaná u divokej populácie v strednej Európe najmenej na troch rôznych miestach: v lese Hanleiter neďaleko Sonderhausenu v Durínsku, v lese Darney vo Vogézach a v dedine Buchs v kantóne Zürich vo Švajčiarsku. Posledné je najstaršie zaznamenané miesto buka červeného. Tri stromy sa tu spomínajú v práci z roku 1680.

Opis:

Dorastá do výšky 40 m, koruna široko rozložitá, kužeľovitá až guľovitá kôra je hladká, sivá. Listy sú veľmi rozdielne čo do veľkosti a intenzity sfarbenia, farba listov sa pohybuje od červenej po tmavo fialovú. V polovici až neskorej jari sa objavujú malé žltozelené kvety, za ktorými nasledujú štetinaté plody, ktoré zrejú na jeseň a sú jedlé.

Nároky: 

Rastie na priepustných a na živiny bohatých pôdach, dostatočne vlhkých aj vápenitých, zle rastie na suchých a zamokrených stanovištiach. Polohy plne oslnené až polotienisté, otvorené, korene poškodzujú podpovrchové konštrukcie, na prítomnosť posypovej soli reaguje veľmi citlivo. Zrezáva sa v júli.

Využitie:

Uplatnenie nájde vo vetrolamoch, v protihlukových stenách, v živých plotoch strihaných i voľne rastúcich ako aj v stromoradiach. Je to prirodzená forma a pestovaním bola vyšľachtená do mnohých rôznych odtieňov.