Pôvod:

Rastie v celej Európe, od južných cípov kontinentu po Škandináviu na severe. Ďalej sa objavuje v severných častiach Maroka. U nás rastie hojne v nižších a stredných polohách a roztrúsene vo vyšších polohách.

Opis:

Ker vysoký do 4 m s hladkou borkou, riedko rozvetvený. Púčiky sú špicaté, listy striedavé s krátkou stopkou a vajcovitou celookrajovou čepeľou s výraznou žilnatinou, na vrchole špicaté alebo uťaté. Kvety v pazuchách listov na dlhých stopkách v skupinách po 2-8, sú biele až nazelenalo alebo žltkasto biele, kvitne od mája do júna. Plodom je fialovo čierna kôstkovica.

Nároky:

Rastie v krovinatých okrajoch lesov, v presvetlených lesoch, poľných húštinách, rašeliniskách, močiaroch najlepšie v humóznych a primerane vlhkých a dokonca mokrých pôdach. Je tolerantná a celkom dobre si poradí na neúrodných pôdach. U nás je plne mrazuvzdorná.

Využitie:

Sušená kôra sa používa vo farmácii. Je veľmi účinným preháňadlom a nesmie sa užívať čerstvá. Pred použitím sa musí rok skladovať alebo po dobu jednej hodiny zahrievať na 100 ° C, inak vyvoláva zvracanie. Sporadicky sa využívajú aj plody, ktorých účinky sú ale mnohonásobne silnejšie. Bez lekárskej rady sa nemá užívať dlhšie, ako 1-2 týždne. Použitie krušiny je neprípustné počas tehotenstva a dojčenia, ďalej pri zápalovom ochorení alebo nepriechodnosti čriev, ani deti mladšie ako 12 rokov nemajú nálev užívať. Čaj sa smie piť v množstve 1 šálka denne a po dobu len 1-2 týždňov, inak dochádza k porušeniu rovnováhy iónov v tele, pri dlhom používaní môže tiež nastať porušenia funkcie čriev a tým zosilnenie zápchy.

Mäkké drevo bolo tiež najlepšou surovinou na výrobu pušného prachu a tiež napr. na výrobu preglejky, ševcovských kopýt. Jadro má červenkastú farbu a hodí sa aj na rezbárske účely. Krušina je vysoko cenená ako pastva včiel, plody sa využívali na farbenie látok na zeleno, kôra a nezrelé plody poskytujú tiež žlté farbivo.

Je to druh pre poľné výsadby, naturalistické výsadby, parky a väčšie záhrady.