Pôvod:

V súčasnosti rastie chmeľ v miernom pásme Eurázie a Severnej Ameriky, splanený aj na severe juhoamerickej Patagónie. Pestuje sa však v miernom pásme takmer celého sveta. U nás rastie predovšetkým v nížinách a pahorkatinách, ojedinele aj vo vyšších polohách.

Opis:

Vytrvalá pravotočivá liana, stonka býva až 10 m dlhá. Listy v strednej časti stonky protistojné, dlho stopkaté. Čepeľ listu v obryse vajcovitá až okrúhla, dlaňovito 3-5 laločnatá až 3-5 dielna, na okraji hrubo pílkovitá, drsná. V hornej časti stonky sú listy často striedavé, menšie, celistvé alebo laločnaté, vajcovité, hrubo pílkovité. Kvitne od mája do júna žltkastými drobnými kvetmi na samčích rastlinách, na samičích rastlinách kvitne v krátkych klasoch (šišticiach, hlávkach). Na samičích rastlinách sú plodom šišticovité previsnuté plodstvá žltkasto zelenej farby.

Nároky:

Rastie predovšetkým na vlhších miestach - kroviny, lužné lesy, okolie potokov a riek, často tu vytvára hustý porast. Pestuje sa najmä v chmeľniciach založených v teplejších oblastiach, bez vetra a so slnečným počasím v období, keď chmeľ dozrieva, darí sa mu na vápenitej, dobre priepustnej a humusom zásobenej pôde.

Využitie:

Chmeľ je stará kultúrna rastlina - u nás sa pestuje podľa údajov už od r. 859. V kultúre sa pestujú samičie rastliny pre chmeľové šištičky, ktoré sa spracúvajú hlavne v pivovarníckom priemysle, čiastočne aj v priemysle farmaceutickom, kozmetickom a potravinárskom. Mladé výhonky možno používať ako zeleninu.