Pôvod:      

Je to euroázijský kontinentálny druh. Vyskytuje sa v horách Španielska cez Alpy, Balkán a Kaukaz až po Altaj. Ojedinele v severnej Afrike – Alžírsko. V severných Karpatoch sú ďalšie lokality (Pieniny, Poloninské Karpaty). V slovenských Pieninách rastie na pravom brehu Dunajca, len na lokalite Mníchy, v komplexe Holice na skalných bralách. Rastie v štrbinách vápencových skál na plytkých rendzínách.

Opis:

Borievka netatová je ihličnatý krík s rozložitým tvarom dosahujúci výšku max. 1,5 m. Vždyzelený ostro voňajúci ker so širokými, rozprestrenými, poliehavými až vystúpavými konárikmi a nepravidelnou korunou. Listy na mladých rastlinách sú ihlicovité, až 4 mm, protistojné, neskôr listy šupinovité, vajcovité, plod 5 – 7 mm, guľovitý, čierno-modrý, dozrieva na jeseň alebo jar budúceho roka. Pestuje sa ako okrasný pôdopokryvný ihličnan, časom bolo vyšľachtených veľa rôznych kultivarov.

Nároky:

Je to druh mrazuvzdorný s minimálnymi nárokmi na obsah vody v pôde ako  i obsah živín. Je však veľmi svetlomilný, vyhovuje mu aj polotieň. Znáša i znečistené ovzdušie.

Využitie:

Celá rastlina je jedovatá, silica má dráždivé účinky na ľudskú pokožku. Rastlinu používali v ľudovom liečiteľstve i ako liek na choroby koní a prostriedok na urýchlenie telenia pri hovädzom dobytku. Ako liečivá rastlina bola pestovaná v kláštorných stredovekých záhradách – tekutý alkoholový extrakt zo šišiek sa používal pri kŕčoch, plynatosti, reumatických záchvatoch a zápalu močového mechúra, aj keď pre jeho jedovatosť tu vždy bola snaha používať ho čo najmenej. Nežiaduce účinky sú: podráždenie kože a pľuzgiere pri vonkajšom podaní, pri vnútornom podaní pri väčších dávkach otrava zasahujúca najmä obličky (ľuďom s chorými obličkami sa jalovcový extrakt nesmie podávať ani v tých najmenších dávkach). Dlhodobým užívaním dochádza k poškodzovaniu kapilárnych cievok v koži, čím vznikajú vredy. Na Slovensku patrí medzi ohrozené druhy.