Pôvod:      

Nesúvisle rozšírený od nižších polôh, až po hornú hranicu lesa. V Európe pôvodne rozšírený hlavne v Karpatoch a v Alpách. Mohutná drevina dorastajúca až do 50 m. Veľmi prispôsobivá pionierska a porast spevňujúca drevina, rastie od 4. po 8. lesný vegetačný stupeň. Vytvára pestré zmesi s bukom, jedľou, smrekom, príp. borovicou a javorom, na hornej hranici lesa aj s jarabinou a kosodrevinou. Ľudovo sa nazýva aj červený smrek, podľa červenohnedého dreva. Ako jediný z našich ihličnatých drevín na jeseň opadáva.

Opis:

Výška 20 – 30 m, v optimálnych polohách 6. a 7. lesného vegetačného stupňa až do 40 – 50 m. Koruna je v mladosti kužeľovitá, neskôr veľmi nepravidelná, tvorená tenšími vetvami v nepravidelných praslenoch, veľmi odolná vetru. Kôra v mladosti hladká, žltohnedá, neskôr hrubá a pevná borka, ktorá je na lome fialovo-modrá, chráni kmeň pred slnkom, aj požiarom. Púčiky guľaté až vajcovité. Ihlice vo zväzočkoch, mäkké svetlozelené, niekedy sýtozelené, na veľmi krátkych konárikoch, každý rok opadávajú (preto opadavý). Samčie kvety malé, nenápadne žlté, samičie kvety nenápadne zelené, alebo výrazné karmínovočervené. Plodmi sú drobné šišky 1 – 3,5 cm dlhé, Semeno 3 – 4 mm dlhé, lesklé, svetlohnedé, s nápadným 6 – 8 mm krátkym a tvrdým krídelkom.

Nároky:

Je svetlomilnou drevinou a často sa objavuje na odkrytých plochách po ťažbe a kalamitách. Je stredne náročná na pôdu a vzdušnú vlhkosť, vyžaduje pohyb vzduchu, inak trpí hubovými chorobami ihličia a škodlivým hmyzom. Obľubuje horské pôdy s vysokým obsahom skál a kameňov, rastie aj na vápencoch a dolomitoch.

Využitie:

Významná hlavná hospodárska, ale aj dekoratívna a okrasná drevina, ktorá tvorí krajinné dominanty parkov (ako aj v našom prípade). Drevo je typické červenohnedé, ľahké, pevné, pružné a dobre opracovateľné, štiepateľné a trvanlivé aj pod vodou. Využíva sa na piliarske spracovanie a následne sa z neho vyrába pestrá paleta stavebných konštrukcií, nábytkárske výrobky, podlahy, obklady a široký sortiment ďalších stolárskych výrobkov. Najkvalitnejšie kmene nájdu uplatnenie aj pri stavbe lodí, lebo vo vode vydrží prakticky neobmedzene.

V stredoveku sa využíval na výrobu šindľov, vodovodných rúr, alebo odkvapových žľabov. Ťažba živice v Alpách, v Sliezsku a menej aj v iných častiach Európy, za účelom výroby tzv. „Benátskeho terpentínu“ do olejových farieb.

Výborná drevina na krajinné rekultivácie banských výsypiek a háld, alebo ako pomaly rastúce kultivary do záhrad, skaliek a do verejnej zelene.

Smrekovcová alej: jedince v tejto aleji pochádzajú ešte z obdobia založenia Hrádockého arboréta a boli dovezené z Banskej Štiavnice, vypestované zo semena, pravdepodobne z Tyrolska.