Pôvod:      

Pôvodný areál rozšírenia je od Francúzska na východ po Rusko a z južnej Škandinávie na juhovýchod po severný Irán. Na území Slovenska je pôvodným druhom a významnou časťou sutinových lesov v dubovom vegetačnom stupni. Rastie aj v lužných lesoch, dubohrabinách a bučinách.

Opis:

Javor mliečny je opadavý strom, ktorý je 20 – 30 m vysoký s kmeňom do priemeru 1,5 m a širokou zaoblenou korunou. Kôra je v mladosti svetlosivá a hladká, neskôr tmavosivá a plytko zvrásnená. Na rozdiel od ostatných javorov, nemajú zrelé stromy tendenciu vytvárať lúpanú kôru. Výhonky sú najprv zelené a neskôr začnú hnednúť. Zimné púčiky sú lesklé a červeno-hnedé. Listy sú protistojné, s piatimi laloky, dlhé 7 až 14 cm a 8 až 20 cm (zriedka 25 cm) široké; každý lalok má jeden až tri bočné zúbky ale inak hladký okraj. Listová stopka je pri porušení vylučuje mliečnu šťavu. Kvety sú v nápadnom súkvetí, chocholíku, v počte 15 – 30, žlté až žltozelené s piatimi kalichmi. Kvitne skoro na jar predtým, ako sa objavia nové listy. Plody javora mliečneho sú dvojnažky s výrazne rozdelenými krídlami, ktoré ich odlišujú od plodov javora horského, ktorý ich má v uhle 90 stupňov. Semená javora mliečneho sú sploštené, zatiaľ čo A. saccharum ich má guľaté. Jeho drevo je tvrdé, žltkastobiele až slabo červené, pričom jadro nie je výrazné.

Nároky:

Počas ideálnych podmienok sa vo svojom pôvodnom areáli môže dožiť až 250 rokov, ale častejšie oveľa menej; napríklad v Severnej Amerike, niekedy iba 60 rokov. Najmä pri výsadbe v uliciach môže mať nedostatok priestoru pre svoju koreňovú sústavu a je náchylný na zapletenie koreňov, čo strom zabije. Okrem toho má pomerne plytké korene, a konkuruje tak ostatným rastlinám o príjem živín. Nemajú silné drevo a počas búrok sa konáre často lámu, čo spôsobuje značné škody a náklady na údržbu.

Využitie:

Používa sa v stolárstve na sústružnícke výrobky. V Európe sa používa na výrobu nábytku, podláh a hudobných nástrojov, taktiež sa v Európe stal obľúbeným druhom bonsaju.