Pôvod:

Drevina pochádzajúca z južnej a juhovýchodnej Európy, malej Ázie a Kaukazu.

Opis:

Pomerne vzpriamený a široko vystúpavý, husto rozvetvený ker, nie vždy pravidelne usporiadaný, 1-4 m vysoký, borka slabo sa odlupujúca, letorasty hnedočervené či žltkasto hnedé a riedko chlpaté až lysé, listy (široko) vajcovité, elipticky vajcovité alebo oválne, 4-10 cm dlhé, oba konce zvyčajne špicaté alebo na vrcholku aj zašpicatené, báza tupá až špicatá, na každej strane so 6-11 malými a oddialenými zubami, stopky 4-8 mm dlhé. Kvetonosné vetvy 5-15 cm dlhé, majú 2-3 páry listov, kvety po 5-9 v hrozne, čisto, žltkasto či krémovo bielej farby, 25-35 mm široké, veľmi voňavé, kvitne v máji až júni.

Nároky: 

Vápnomilné drevina, trpiaca inváziami vošky makovej.

Využitie:

Je to najbežnejší a najznámejší pajazmín, pestuje sa už po stáročia (v Anglicku už od 16. storočia), v záhradníctve sa pre svoje bohaté voňavé kvety používa na vytvorenie kríkových záhonov a oddeľujúcich stien.