Pôvod:

Centrum rozšírenia v Severnej a Strednej Európe, prípadne vo vyšších nadmorských výškach ostatných európskych pohorí. Na Slovensku tvorí samostatný vegetačný stupeň vo výškach 1200 až 1700 metrov nad morom. Smrekové monokultúry boli vysádzané aj v kotlinách, v bukovom i dubovom vegetačnom stupni. Pôvodná drevina v horských oblastiach Slovenska.

Opis:

Smrek obyčajný (Picea abies) vždyzelený 25 až 50 metrov vysoký strom so štíhlou kužeľovitou korunou, borka je hnedá až sivohnedá, u starších stromov šupinatá, s čiastočným odlupovaním šupiniek. ihlicovité listy vyrastajúce jednotlivo; ihlice tuhé, štvorhranné a slabo pichľavé; ihlice tmavozelené, vyrastajúce v dvoch radoch alebo v kruhu. Šištice samčie sú červenopurpurové, široko vajcovité až guľaté dlhé do 2,5 cm. Šištice samičie sú purpurové alebo zelené, podlhovasto valcovité, vyrastajúce na koncoch minuloročných konárikov. Semená sú hnedočervené krídlaté a  sú uložené vo valcovito kužeľovitých, previsnutých šiškách, kotrých dĺžka dosahuje 17 až 20 cm; šišky spočiatku zelené, zrelé svetlohnedé. Označenie „columnaris“ zahŕňa v sebe formy smreka obyčajného, ktoré su charakteristické úzkou korunou, pomerne rýchlym rastom a hustým horizontálnym vetvením.

Nároky:

Polotieňomilná drevina, náročná na vlhkosť vzduchu, nenáročná na pôdne živiny, citlivá na vysoké teploty a sucho.

Využitie:

Smrek obyčajný je  najrozšírenejšia ihličnatá drevina na Slovensku a významná hospodárska plodina. Drevo sa využíva v papiernictve, nábytkárstve, staviteľstve, v chemickom priemysle, pri kúrení atď. Ihličnatá guľatina spolu s vlákninou z hľadiska dodávaného množstva patrí k najdôležitejším sortimentom lesného hospodárstva.