Pôvod:      

Zaberá celú severnú Ameriku od západného k východnému pobrežiu a tvorí tu rozsiahle lesy. V Kanade patrí medzi najrozšírenejšiu borovicu a zasahuje až k severnému polárnemu kruhu.

U nás sa vyskytuje občas aj v lesných porastoch, kam bola vo väčšom meradle pokusne vysadzovaná (na prelome 19. a 20. storočia spolu s americkými druhmi borovicou vejmutovkou a borovicou tuhou). Tento druh patrí medzi pionierske druhy, tzn. že obsadzuje holé plochy a bezlesia, v mladosti (cca do 25 rokov) rýchlo rastie, potom sa jej rast spomaľuje a čoskoro začína plodiť.

Opis:

Menší strom, niekedy krovitého vzrastu, dorastajúci do 20 (25) m, dožíva sa 180 rokov, kmeň často krivolaký (podľa pôvodu), vetvy nepravidelné, riedko zachvojené, dve lôžka v jednom roku. Kôra tenká, čierno-šedá šupinatá borka.   letorasty žltkasté, neskôr sa sfarbujú do hneda. Ihlice po dvoch vo zväzku, veľmi krátke (obvykle 2-3 cm). Šišky prisadnuté, po 2-3 v lôžku, hladké, žltohnedé, neskôr šedé. Niektoré šišky sú serotínne (otvárajú sa napr. pri požiari), tzn. že zostávajú zavreté na strome aj s klíčnymi semenami viac rokov.

Nároky:

Vyskytuje sa v monokultúrach na chudobných, piesčitých a skalnatých stanovištiach. Je najodolnejšia proti zime a najskromnejšia v požiadavkách na pôdu a klímu. Vo veku 80 rokov sa súvislé porasty začínajú rozpadávať. Ako druh rastliny je odolná voči imisiám.

Využitie:

Tento druh sa hodí ako pionierska drevina všade tam, kde sú chudobné piesčité a skalnaté pôdy s nedostatkom vlahy. Používa sa na pestovanie v lignikultúrach (porasty určené pre produkciu biomasy s krátkou dobou pestovania). Pre ich introdukciu je potrebné voliť správny pôvod (vhodnú provenienciu).

V poslednom období sa stále častejšie používa na záhradné a parkové výsadby, pretože svojim nepravidelným habitom vhodne kontrastuje pravidelným krivkám stavieb a výsadieb.