Pôvod:      

Domovom je Severná Amerika, táto drevina má širokú ekologickú amplitúdu, vyskytuje sa po celom kontinente a v rôznych nadmorských výškach. Je veľmi variabilná a ako typický „pionier“ obsadzuje lávové polia a plochy po požiaroch.

Opis:

Dorastá do výšky 10 až 25 m, podľa stanovišťa. Dožíva sa 200-500 rokov.  Kmeň je štíhly, plnodrevný, vetvy sú tenké, vytvárajúce štíhlu korunu. Borka je tenká a hladká, v dospelosti tmavo červenohnedá, rozpraskávajúca sa do šupín. Letorasty zelené, lysé. Pinuscontorta je severoamerický druh dvojihlicovej borovice. Svoj názov dostala podľa ihlíc, väčšinou kosákovito pokrútených, dosť husto obrastajúcich vetvičky.  Šišky serotínne (otvárajú sa obvykle mnoho rokov po dozretí napr. pri požiari), krátko stopkaté, jednotlivé alebo po niekoľkých pohromade, značne asymetrické, 2 – 6 × 2 – 3 cm, so štítkami kosoštvorcovými, s malým pupkom a ostrými tenkými hrotmi. Semená veľmi drobné, černasto hnedé.

Nároky:

Je veľmi svetlomilná, avšak v ostatných nárokoch veľmi skromná. Spočiatku rastie veľmi rýchlo, skoro však svoj rast končí a začína plodiť. V sukcesii tejto borovice hrajú veľkú rolu požiare, po ktorých sa stáva na spáleniskách dominujúcou drevinou. Pre niektoré lokality, kde je žiadúca prirodzená sukcesia (napr. národné parky), sú požiare umelo zakladané (tzv. riadené požiare).

Využitie:

Táto borovica je hospodársky veľmi významným druhom. Drevo sa používa ako stavebný materiál (stĺpy apod.), alebo ako surovina pre výrobu celulózy.

V sadovníckej tvorbe sa využíva na výsadby devastovaných plôch a taktiež ako doplnková drevina väčších parkových úprav.

Indiáni používali tyče na stavbu indiánskych stanov (tee-pee) práve z tejto borovice a odtiaľ je jej americký názov: lodge pole pine (tyčová borovica).