Pôvod:      

Je to treťohorný balkánsky reliktný endemit rastúci v dvoch malých areáloch a na niekoľkých izolovaných lokalitách. Západná časť areálu sa rozprestiera od  Čiernej Hory a Srbsko cez  Albánsko a Macedónsko  do severného Grécka, východný samostatný areál je v juhozápadnom Bulharsku (pohorie Rila a Pirin, Rodopy, Vitoša, Stara Planina). Vertikálny výskyt je v nadm. výške 600 až 2200 m n. m.

Opis:

Strom dorastá do výšky 20–40 m, vo vyšších polohách i krovitého vzrastu. Koruna je kužeľovitá, hustá, nízko zavetvená. Kôra u mladých jedincov je striebristo šedá, hladká, u starších hnedošedá, šupinkovito rozbrázdená. Ihlice sú po 5 vo zväzku, zelené až šedozelené, ostro zašpicatené, zotrvávajú na vetvách až 3 roky.

Nároky:

Je to slnná až polotienna drevina, odolná voči nízkym teplotám a snehu, nenáročná na obsah živín v pôde. V oblasti svojho pôvodného výskytu rastie obvykle na silikátových podkladoch.

Využitie:

Drevo má matno ružové jadro, je pomerne kvalitné, ľahko opracovateľné, trvanlivé. Používa sa na stavební konštrukcie a v nábytkárstve. Živica sa využíva v optike. V strednej Európe sa úspešne pestuje v parkových výsadbách a pokusne pri zalesňovaní imisných holín.. Je značne odolná voči hrdzi vejmutovkovej (Cronartium ribicola).