Pôvod:      

Východná časť Severnej Ameriky (severovýchodná časť USA až juhovýchodná časť Kanady), centrom rozšírenia sú južné a severovýchodné časti Appalačského pohoria a oblasť Veľkých jazier. Vyskytuje sa v nadmorských výškach 0 – 1510 m n. m.

Opis:

Najväčšia a najrýchlejšie rastúca ihličnatá drevina severovýchodnej časti Severnej Ameriky a súčasne i jedna z najproduktívnejších a najcennejších. Prvá úspešná introdukcia v roku 1705 v Anglicku, na panstve vikomta Weymoutha, po ktorom je aj pomenovaná.

Vysoký strom, ktorý dorastá do výšky 24 - 30(48) m (max. až 67 m), v Európe len 25 - 35(42) m. Ihlice sú vo zväzočkoch po 5. Koruna je v mladosti kužeľovitá, neskôr rozložitá. Kmeň má rovný, s borkou v mladosti dosť tenkou a hladkou, neskôr hrubšou, pozdĺžne ryhovanou. Koreňový systém má obvykle zakrpatený, hlavný koreň nahrádza 3-5 veľkých koreňov, smerujúcich nadol a na boky. Dožíva sa 200 - 450 rokov.

Využitie:

V miernom pásme severnej pologule patrí medzi najviac či najčastejšie pestované americké dreviny. V súčasnosti sa v Európe pestuje najviac v Nemecku a v Česku. V minulosti patrila medzi lesnícky nádejné introdukované ihličnany, avšak dnes sa pohľad na ňu mení, hlavne pre zvyšujúce sa škody spôsobené hrdzou vejmutovkovou (Cronartiumribicola), prenášanou z ríbezlí (Ribes sp.), v niektorých európskych krajinách sa z tohto dôvodu prestala takmer alebo dokonca úplne pestovať.