Pôvod:

Celé pásmo lesov Eurázie od Pyrenejského polostrova až po Sibír, najmä v pohoriach. U nás rastie na Záhorskej nížine (minerálne chudobné viate piesky), v Podunajskej nížine (na karbonatických viatych pieskoch), vo väčšine pohorí ako reliktné borovicové lesy na karbonatických horninách, prípadne v kotlinách na severe Slovenska na rašeliniskách. Pôvodná drevina na území Slovenska.

Opis:

Druh borovica lesná ( Pinus sylvestris) je strom vysoký až 40 metrov; menej často v extrémnych stanovištných podmienkach ker. Borka je červenohnedá, rozbrázdená, tvoriaca platničky. Asimilačné orgány sú ihlice vyrastajúce v brachyblastoch po dvoch; ihlicovité, na vnútornej strane svetlejšie; ihlice sú od 4 do 7 cm dlhé, ploché. Šištice samčie žlté, vajcovité. Šištice samičie červenkasté, guľovité. Semená tmavohnedé krídlaté semená uložené vo vajcovitých šiškách. Šišky nerozpadavé, hnedé, dlhé do 10 cm.

Už z devätnásteho storočia je známa jej zlatá varianta nazývaná jednoducho „Aurea“  Jedná sa o malebnú, primerane súmernú ,ale často aj zaujímavo rozloženú borovicu so 4-5 cm dlhými ihlicami, ktoré rašia vo výrazne zlatožltej farbe.

Nároky:

Svetlomilná drevina so širokou ekologickou valenciou voči väčšine faktorov.

Využitie:

Vysádza sa ako hospodárska drevina v lesoch, ako protierózna drevina na extrémnych stanovištiach (viate piesky, opustené xerotermné lúky a pasienky). Drevo sa využíva na výrobu trvácich stavebných prvkov, stavebných konštrukcií. Tenká guľatina sa využíva ako banské drevo, stavebné drevo, vinohradnícke drevo ako aj pre výrobu elektrorozvodných stĺpov. Chemický priemysel ho využíva na výrobu buničiny, drevitej vlny atď. Z borovicovej živice sa vyrába terpentín, terpentínový olej a kolofónia.