Pôvod:      

Domovinou tohto javora je Severná Amerika, od  Quebecu a Minnesoty po Floridu, Nebrasku a Oklahomu.

Opis:

Javor cukrový je strom s rozložitou, riedkou korunou a krátkym kmeňom. Kmeň dorastá do priemeru až 1 meter, ale strom sa dožíva iba pomerne nízkeho veku 100 – 150 rokov. Ak ho netvarujeme strihom, často vytvára viacero kmeňov. Dorastá do výšky 20–30 m. Kôra  je v mladosti hladká, neskoršie brázdovitá a odlupčivá v pozdĺžnych pruhoch. Listy sú najčastejšie päťlaločné, čepeľ 7–15 cm dlhá a 6–14 cm široká so špicatými hrubo zubatými lalokmi. Vrchná strana listov je zelená, na rube striebristo biela. Na jeseň listy menia farbu na žltooranžovú až červenú.  Kvitne v marci až apríli pred pučaním listov. Plodom je dvojnažka, nažky zvierajú pravý uhol.

Nároky:

Rastie pozdĺž vodných tokov v nížinách a v záplavových oblastiach na vlhkejších pôdach. Je odolný mrazom a znáša aj znečistenie ovzdušia.

Využitie:

Drevo javora je belavé, menej hodnotné. Používali ho na výrobu košíkov a nábytku. Pre svoj rýchly rast je obľúbenou drevinou veľkých parkov. Zrelé plody tmavohnedej farby tvorí v máji, sú zdrojom potravy pre veveričky a spevavé vtáky. Na kmeni starších stromov často vznikajú dutiny, ktoré poskytujú útočište ďatľom, sovám i vevericiam. Americkí indiáni používali miazgu týchto stromov na výrobu cukru, ako liek a pridávali ju i do chleba.