Hrádocké arborétum

Študijná plocha SOŠ lesníckej a drevárskej Jozefa Dekreta Matejovie v Liptovskom Hrádku

Chránený areál, Kultúrna pamiatka

Lesnícky významné miesto

Hlohyňa šarlátová (Pyracantha coccinea /L./M.Roem.)

Rod: Hlohyňa (Pyracantha) | Čeľaď: ružovité (Rosaceae)

Pôvod:

Drevina pochádza z oblastí južnej Európy od Talianska až po Krym, z okolia Kaukazu a časti Blízkeho východu. Ľuďmi bola rozšírená do prírody západnej a čiastočne i Strednej Európy, Strednej Ázie, do veľkej časti Spojených štátov amerických, na juh Kanady, do Mexika a tiež do južnej Afriky.

Opis:

Je okrasný, vždyzelený ker vysoký priemerne 2 až 3 metre. Celoročne je ozdobný svojimi zelenými listami, v máji a júni záplavou drobných bielych kvetov a na jeseň množstvom šípkam podobných plodov v rôznych odtieňoch červenej farby. Je jediným druhom rodu hlohyňa, ktorý sa v  slovenskej prírode vyskytuje. 

Neopadavý, nepopínavý ker dorastajúci bežne do výšky 2 m, pri raste s oporou môže aj vyššie. Jeho mladé konáre bývajú sfarbené červenohnedo, sú riedko porastené plstnatými, časom opadajúcimi chlpmi a vytrvalými, 1 až 1,5 cm dlhými kolkami, čo je zvláštny druh tŕňov vzniknutý premenou krátkych zašpicatených vetvičiek. Prezimujúce striedavé listy s krátkou stopkou sú 2 až 4 cm dlhé, 1 až 1,5 cm široké a majú opadavé palisty. Drobné, päťpočetné, biele alebo ružové kvety široké okolo 6 mm vyrastajú v bohatých kvetenstvách, mnohoramenných chocholíkoch širokých až 4 cm a obsahujúce až 40 kvetov. Kvety sú symetrické, obojpohlavné. Korunné lístky sú na báze stiahnuté, okrúhle, 2 až 4 mm dlhé, biele, zriedkavo ružové alebo žltkasté. Plod je drobná, guľovitá, hladká malvica veľká asi 5 mm, červeno alebo žlto sfarbená. Je na stopke 5 až 10 mm dlhej, obsahuje tmavo hnedé semená. Na kríku vydrží do zimy, ak je neoberú vtáky. Kry sa rozmnožujú semenami alebo rezkami.

Nároky:

Nenáročná rastlina rastúca na slnku aj v polotieni, pri plnom zatienení menej kvitne a plodí. Dá sa pestovať na takmer akejkoľvek pôde, s  pH mierne kyslým až mierne alkalickým, dáva však prednosť pôdam vápenitým, ílovitohlinitým až ílovitým, ktoré sú vlhké; skromne rastie aj na suchom stanovišti. Dobre znáša znečistené ovzdušie, preto sa môže vysádzať pozdĺž diaľnic a v priemyselných zónach miest. Neznáša mrazové kotliny, pri extrémnych mrazoch kríky namŕzajú, po zrezaní väčšinou dobre odrážajú, mladé rastliny sú na silné mrazy citlivejšie. Je fanerofyt - rastlina, ktorej obnovovacie púčiky sa nachádzajú vyššie ako 30 cm nad povrchom zeme

Využitie:

Býva bežne pestovaná v skupinách aj solitérne v parkoch, záhradách aj ako súčasť mestskej zelene nenáročná na údržbu. Vysádza sa tiež do ozdobných či nepreniknuteľných živých plotov. Kvitne a plodí na dvojročnom, minuloročnom dreve, preto sa strihá a tvaruje do ľubovoľných tvarov až v lete. Sú vyšľachtené mnohé kultivary s rozličnou mohutnosťou rastu kríky, s rôznou farbou, veľkosťou či tvarom plodov, ktoré môžu byť oranžové, tehlové alebo ohnivo červenej, žltej a vzácne aj biele. Plody možno spracovávať na aromatické džemy a kompóty.

Partneri a sponzori

ŽSK
SOŠLD
Mesto LH
CSWeb
Národný trust