Pôvod:      

Domovom agáta bieleho Robinia pseudoacacia je juhovýchodná časť Spojených štátov, rastie napr. v južnej časti Apalačských vrchov, vo Virgínii, a pod. Do Európy bol agát dovezený okolo roku 1600 a postupne sa na európskom kontinente stal inváznou drevinou. Na európsky kontinent sa dostal vďaka záhradníkom francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII, ktorí neodolali jeho "pôvabom" a vysádzali ho ako okrasnú drevinu.  Odvtedy sa "využiteľnosť" agáta rozšírila a začal sa využívať nielen na oživovanie spustnutých plôch ale aj pestovať na poľnohospodárske a komerčné využitie a to nielen v jeho domovine ale aj v Európe, Ázii, Austrálii, Južnej Amerike a Afrike. Bežne je najmä v južných častiach Slovenska vysádzaný v lesných porastoch, nakoľko je zaradený v zozname lesných drevín, ktoré sa využívajú pri tvorbe programov starostlivosti o lesy. Centrum rozšírenia má v teplejších častiach Slovenska a v kotlinách.

Opis:

Je to drevina dosahujúca výšku do 25 metrov. Má sivohnedú až hnedú, hlboko popukanú vrchnú vrstvu kôry. Konáre sú tŕnisté, s pevnými tŕňmi, striedavo olistené nepárnoperovitými listami. Jednotlivé lístky sú oválne, celookrajové. Kvety sú ovisnuté strapce, bielej farby, so silnou vôňou, ktoré sa tvoria od mája do júna. Plodom je hnedý sploštený struk.

Nároky:

Na Slovensku, keďže je nepôvodný, prirodzených hmyzích škodcov nemá. Invázne rozširovanie agáta je potrebné kontrolovať, pretože má schopnosť modifikovať svoje  rastové vlastnosti, je veľmi agresívny a dokáže sa prispôsobiť rôznym podmienkach prostredia. Agát  biely je schopný sa rýchlo rozmnožovať koreňovou aj pňovou výmladnosťou vďaka čomu vytvára  skupiny (trsy) jedincov navzájom prepojených spoločných koreňovým systémom. Mechanické poranenie koreňov a kmeňov len zvyšuje už beztak vysokú  výmladkovú schopnosť čo značne sťažuje kontrolu jeho šírenia. Výmladky tejto dreviny sa veľmi úspešne šíria na kvalitných alebo do pôvodného stavu obnoviteľných stanovištiach. Druh vylučuje koreňmi chemické látky do pôdy, ktoré bránia rastu iných rastlín vrátane drevín. Tým znehodnocuje pôdu a zhoršuje podmienky pre rast iných druhov.

Využitie:

Agát biely sa v minulosti masovo vysádzal najmä kvôli svojej schopnosti viazať pôdny dusík, ako medonosná drevina a ako zdroj drevnej hmoty na výrobu kolov do plotov a reziva. Jeho výmladkové schopnosti a charakter koreňovej sústavy (prepojenosť koreňov) ho stavajú do pozície dreviny vhodnej na stabilizáciu eróziou postihnutých oblastí, má trvanlivé drevo, ktoré je cenené ako palivo (vysoká výhrevnosť), poskytuje potravu pre dobytok, je výborným zdrojom nektáru, jedlých semien, používa sa pri zalesňovaní, rekultiváciách banských háld a skládok a v niektorých oblastiach sa používa aj ako výchovná drevina.