Pôvod:      

Je to endemit stredného a južného pevninského Grécka.

V starovekom Grécku sa jedľa nazývala podľa  rovnomennej  lesnej nymfy Pítys. Nymfa sa zamilovala do boha Pana a nevšímala si boha severného vetra Vorea, ktorý ju miloval  Ten nymfu Pítys zo žiarlivosti zhodil do priepasti. Matka Gaia ju ľutovala, a preto ju premenila  na jedľu. Od tej doby, keď duje severný vietor Voreas, jedľa plače pre boha Pana a jej slzy sa premenia na živicu.

Opis:

Strom dorastá do výšky 30 m. Koruna je hustá, pyramidálna, často zavetvená až k zemi. Letorasty sú lysé, červenohnedé, pupene silne živičnaté. Ihlice sú tuhé, pichľavé, špicaté, 2 cm dlhé, na rubu s dvoma bielymi pruhmi. Šišky sú až 20 cm dlhé s vyčnievajúcimi podpornými šupinami, vyrastajú smerom hore. Dozrievajú koncom leta.

Nároky:

Vytvára horské lesy v nadmorskej výške od 600 do 2000 m, vo vhodných podmienkach vytvára súvislé porasty, zvlášť vo vyšších polohách, kde tvorí horní hranici lesa. Na južných svahoch rastie spoločne s borovicou čiernou (Pinus nigra), na dolnej hranici výskytu prechádza do porastov borovice halepskej (Pinus halepensis).

Koreňový systém má silný kolový koreň a husto do strán vetvené postranné korene, zo všetkých jedlí znáša najlepšie suchšie stanovište, trpí ale neskorými mrazíkmi. Obľubuje pôdy hlbšie, piesčito-hlinité, primerane vlhké, znáša ale aj stanovište chudobnejšie, trochu suchšie a vápenité, kvôli mäkšiemu ihličiu môže trpieť ohryzením zverou.

Využitie:

Ľahké drevo sa hlavne v staroveku používalo ako stavebné aj na konštrukciu lodí.

Svojimi rozmermi veľmi nápadný solitér, dobre harmonizuje s nižšími ihličnanmi, napr. borievkami, ale aj s kvitnúcimi listnáčmi. Množíme výsevom, zakrpatené kultivary množíme odrezkami alebo i štepíme.