Pôvod:      

Pôvod pagaštana konského nebol mnoho rokov známy, až kým nebol objavený ako divo rastúci strom v horách severného Grécka. Iné zdroje uvádzajú, že vo voľnej prírode rastie vo vlhkých lesoch podhorského stupňa v severnom Albánsku, Tesálii – kraji severovýchodného Grécka, v horách Bulharska a na západnom Kaukaze. V treťohorách rástol i u nás, ale počas ľadovej doby v strednej Európe vyhynul. Až od 16. storočia sa začal pestovať v parkoch a záhradách.

Rodové meno aesculus je odvodené z latinského slova esca, ktoré v preklade znamená jedlo. Týmto chcel Carl Linné vyjadriť podobnosť pagaštana konského s jedlým gaštanom. Druhový názov hippocastanum pochádza z gréckeho slova hippos, čo je v slovenskom jazyku kôň. Súvisí to s tým, že rozomleté semená pagaštana konského boli v minulosti liekom pre dýchavičné kone.

Opis:

Vzrastom je pagaštan konský strom, ktorý zvyčajne dorastá do výšky 30 – 35 m. Mohutná koruna tohto stromu je široko kužeľovitá až rozložitá, môže dosiahnuť šírku až 20 metrov. Jeho drevnatá stonka má na povrchu kmeňa sivohnedú až červenohnedú štetinovitú kôru. Na veľkých starších stromoch sa borka odlupuje v šupinách. Na konároch sa nachádzajú nápadné veľké lesklé hnedé púčiky, ktoré sú veľmi lepkavé. Objavujú sa už v zime. Protistojné listy vyrastajú na stopkách dlhých až 20 cm. Sú dlaňovito zložené. Každý zložený list sa skladá z 5 až 7 lístkov obráteno vajcovitého tvaru. Sú nápadné svojou veľkosťou, môžu dorásť až do 30 cm. Kvety pagaštana konského sa rozvíjajú zároveň s listami. Vyrastajú vo veľkých vzpriamených súkvetiach kužeľovitého tvaru, ktoré môžu mať dĺžku až 30 cm. Tieto súkvetia vyzerajú veľmi efektne. Jednotlivé obojpohlavné kvety majú priemer asi 2 cm a sú päťpočetné.

Využitie:

Pagaštan konský je veľmi užitočnou rastlinou pre včelárov. Kvety poskytujú včelám mnoho tmavočerveného peľu a nektár na tvorbu bieleho medu, pupene tzv. dluž – včelí tmel, ktorý včely vyžívajú na škárovanie úľov. Listy pagaštana konského poskytujú včelám medovicu.

Pagaštan konský patrí tiež k liečivým rastlinám. Ako prvý ho spomenul Matthioli v roku 1565, Semená, kvety i kôra obsahujú saponíny, flavonoidy a kumaríny (eskulín a eskuletín).