Pôvod:      

Domovinou sekvojovca je Severná Amerika, západná časť Kalifornie, kde je rozšírený v dolinách pohoria Sierra Nevada. Dnes všetky prirodzene rastúce sekvojovce sú chránené, najznámejší je Sekvojový národný park. Rastie tu najväčší sekvojovec s výškou 95 m a objemom dreva 1486 m³ tento strom má meno „generál Sherman“. Najstarší sekvojovec v Kalifornii má cez 3500 rokov a dostal meno „GrizzlyGiant“. Dnes sa sekvojovec druhotne pestuje po celom svete.

Opis:

V domovine dorastá do výšky 95 m, v Európe len do výšky 50 m. Koruna je kužeľovitého tvaru so silnými konármi, ktoré svojim tvarom pripomínajú mamutie kly. Podľa tohto znaku dostal pomenovanie „mamutí strom“ aj druhové meno „mamutí“.

Kôra je hnedej farby, silne ryhovaná s bohatou borkou a v domovine na starých a veľkých stromoch dosahuje hrúbku až pol metra. Táto hrúbka kôry chráni strom pred poškodením požiarom, ktoré sú v Kalifornii veľmi časté. Vrcholce sekvojovcov v Národných parkoch Kalifornie sú často čierne bez asimilačných orgánov, spálené po zásahu bleskov.

Asimilačné orgány sú šupinovité až šidlovité zelenej až zelenomodrej farby. Šišky sú veľké 5 až 9 cm a obsahujú až 200 tisíc kusov semien. Zvláštnosťou tohto stromu je, že šišky môžu na strome byť aj 20 rokov a stále obsahujú klíčiace semená.

Využitie:

Sekvojovec sa vo svete pestuje aj ako hospodárska drevina, najznámejšie sú belgické plantáže s ročným prírastkom dreva až 35 m³ na hektár, a pre jeho majestátnosť a sadovnícku hodnotu sa pestuje aj ako okrasná drevina v parkoch, záhradách a arborétach. V prvých rokoch života je jeho rast veľmi pomalý, ale potom výškovo prirastá aj vo veku 400 rokov. Drevo sekvojovca má síce nízku pevnosť v ťahu, ale po opracovaní je veľmi trvanlivé, najmä z jadrovej časti kmeňa.

Sekvojovec sa dobre rozmnožuje aj vegetatívne – rezkovaním z mladých jedincov do 20 rokov života stromu. Do Európy bol dovezený v rokoch 1853 – 1855 a bol hojne vysádzaný v zámockých parkoch ako okrasná drevina.