Pôvod:

Pôvodný areál výskytu leží v južnej a strednej Európe, vyskytuje sa aj v severnej Afrike od Maroka po Tunisko. V Európe sa jej výskyt viaže na xeroformné biotopy, suché slnečné stráne s vápenatým podkladom, vyskytuje sa v spoločenstve listnatých drevín, najmä  dubov.

Opis:

Tvorí vysoký ker alebo krovitý strom vyrastajúci až do výšky 8 m. Strom ma  široko rozložitú korunu, dosahuje výšku 3–9(–18) m. Letorasty sú spočiatku šedoplstnaté, rovnako ako zimné pupene, neskoršie olivovohnedé a lysé. Má striedavé, stopkaté, klinovito vajcovité až okrúhle, dvojito pílkovité listy, ktoré sú z hornej strany  tmavozelené, na opaku múčnato plstnaté. Kvety sú biele až žltobiele, päťpočetné. Tvoria  koncové chocholíkové metliny. Plody – malvice sú pomarančovo  karmínové.  Majú múčnatú dužinu. Dorastajú do veľkosti menšej čerešne.

Nároky:

V Európe sa jej výskyt viaže na xeroformné biotopy, suché slnečné stráne s vápenatým podkladom, vyskytuje sa v spoločenstve listnatých drevín, najmä dubov. Rovnako ako ďalšie rastliny s ochlpenými listami, dobre znáša aj prostredie s vyšším obsahom exhalátov.

Využitie:

Ovocie má najmä sťahujúce a protizápalové účinky, čo sa dá využiť pri poruchách zažívania, pri dysmikróbii spojenej s hnačkou a brušným dyskomfortom (prelievanie, koliky, pocit plnosti v bruchu a i.). Popri vitamíne C majú plody dostatok ďalších ovocných kyselín a sacharidy so základnou zložkou sorbitu. Nachádzajú sa tu aj flavonoidy s antokyánmi, viaceré zložky vitamínu B a minerálne látky. Štandardný je obsah trieslovín a pektínov. Protihnačkové účinky trieslovín sa čiastočne kompenzujú sorbitom, ktorý je mierne laxatívny.

Jarabina má svoje miesto aj v záhradnej architektúre. Vysádza sa aj na verejných priestranstvách v teplejších lokalitách. V parkoch a sadoch má mukyňa osobitné estetické poslanie. Jej kontrastné sfarbenie opačných listových strán trblietavo spestruje a oživuje prostredie už pri najmenšom závane vetra. Poskytuje dobrú  pastvu pre včely a úkryt pre vtáky.