Pôvod:      

Je ihličnatá drevina z čeľade tisovitých, prirodzene rozšírená vo východnej Ázii.  Tento druh tisu je prirodzene rozšírený v severovýchodnej Číne, v ruskom Prímorskom kraji, na Kurily a Sachaline, na Kórejskom polostrove a na väčšine Japonského súostrovia. Rastie prevažne v podúrovni vlhkých lesov na chladnejších, zatienených stanovištiach, napríklad v hlbokých údoliach a na severných svahoch, najčastejšie v nadmorských výškach medzi 500 a 1000 m. Vo väčšine areálu sa vplyvom intenzívnej ťažby stal pomerne vzácnym.

Opis:

Je to vždyzelený, dlhoveký, dvojdomý strom alebo rozmerný ker, dorastajúci výšky 5-10-18 metrov. Borka na kmeni a na vetvách je červeno-šedohnedá, odlupuje sa v drobných tenkých šupinách alebo pozdĺžnych plátoch. Ihlice sú 1-3 cm dlhé a 2-3 mm široké, mierne kosákovito zahnuté, lesklo tmavo zelené, na spodnej strane s dvoma nevýrazne žltkastými prieduchovými prúžkami. Ihličie je na vrchnej strane tmavozelené, na spodnej strane žltozelené. V chladnom počasí sa vyfarbuje do červenohneda. Na vetvičke sú umiestnené striedavo, na mladých letorastoch v špirále, na starších vetvách sú zatočené tak, že sa javia ako dvojradovo usporiadané. Šupiny púčikov sú zreteľne hranaté. Samčie šištičky sú žlté, vajcovité alebo takmer guľovité, samičie sú zelenavé a značne redukované, s jedinou semennou šupinou podopretou niekoľkými pármi sterilných šupín. Semeno s rozmermi približne 6 x 4 mm je v zrelosti čiastočne obalené jasne červeným mieškom. Celá rastlina, s výnimkou mieška, je prudko jedovatá pre obsah alkaloidov taxínov, s letálnym účinkom predovšetkým na srdcovú činnosť.

Nároky:

Po dobrom zakorenení dobre znáša aj veľmi suché a tienisté stanovištia. Dokáže rásť aj v polotieni až v tieni. V kvalitnej pôde, na slnečnom stanovišti alebo v polotieni rastie rýchlosťou 30 – 50 centimetrov ročne, v úplnom tieni aj dvakrát pomalšie. Všeobecne je považovaný za odolnejší voči mrazu a suchu než náš domáci tis obyčajný (Taxus baccata). Ako väčšina ihličnanov aj on potrebuje dobre priepustné pôdy s dostatkom humusu. Tisy sú citlivé najmä na podmočenie pôdy a v mokrých, nepriepustných pôdach im rýchlo odumierajú korene. V prírode sa dožíva až tisíc rokov. Taktiež je odolný voči znečistenému ovzdušiu mestských aglomerácií.

Využitie:

Podobá sa európskemu tisu červenému a rovnako ako on býva často pestovaný ako okrasná drevina, je považovaný za najodolnejšie a najľahšie pestovateľný druh tisu. Ľahko sa tvaruje, znáša aj hlboký rez, po ktorom dobre regeneruje. Je veľmi vhodný na tvarovanie elegatných a veľmi hustých živých plotov. Často sa používa aj na tvarovanie exkluzívnych bonsajov.

Drevo je ako u iných tisov veľmi tvrdé, odolné a pekne sfarbené a bolo využívané ako v stavebníctve (piliere, trámy), tak v nábytkárstve a umeleckom či úžitkovom stolárstve a rezbárstve. Vplyvom nadmernej ťažby v minulosti je však už ťažko dostupné.