Pôvod:

Pôvodom tohto plodonosného kríka je územie východnej časti Severnej Ameriky. Do Európy bol dovezený koncom 17 storočia. Vyskytuje sa v severnej časti Európy, na území Nemecka, Poľska, Bieloruska a Ruska. Do povedomia sa dostala vďaka ruskému pestovateľovi Ivanovi Mičurinovi, ktorý ju používal na šľachtenie a zvýšenie mrazuvzdornosti ovocných drevín v Rusku.

Opis:

Opadavý ker až strom s výškou do 5 metrov. Listy sú striedavé, jednoduché, celookrajové, na jeseň sa sfarbujú do oranžova až červena. Vzdialená príbuzná s hruškou a jarabinami, plodom je drobná modro-čierna malvica – vnútornou stavbou plodu podobná jablku, alebo hruške.

Nároky:

Dobre sa jej darí na otvorených plochách, ale aj v polotieni pod vyššími stromami, s dostatočne vlhkou  pôdou.

Využitie:

Už vo svojej domovine ju využívali indiáni na zber plodov, ktoré sušili a konzumovali v zime, príp. ju ďalej spracovávali ako potravinu. Boli z nej vyšľachtené parkové dekoračné formy, ale aj produkčné odrody „Viking a Nero“, ktoré produkujú vysokokvalitné plody so širokým spektrom obsahových látok, hlavne vitamínov a antioxidantov. Ľudovo sa nazýva „čierna jarabina“ a pestuje sa ako ker, príp. sa štepí na jarabinu, alebo hloh. Plody sa využívajú na výrobu potravín – kompótov, džemov, sirupov, džúsov a vín. Drevina s veľkým potenciálom využitia a predmet výskumov medicínskych štúdií vo vzťahu k civilizačným chorobám (cukrovka, rakovina, vysoký tlak, cholesterol a pod.).